SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mŕtvi vedú


Inkvizítori mŕtvi z hrobov vstali,
aby tých živých do nich pochovali,
čo volávali: „Nech nás láska spája!
Radšej nech je z nás jeden ako dvaja!“

Tí mŕtvi vedú… Z krásnej domoviny
najživšími sa stali cintoríny,
kráčame po hroboch, sťa pri pohrebe,
hrob pod nohou, hrob na pleci, hrob v sebe,
noc bez hviezd zniesli na zem smutné rady,
v nemote nemá tôňa do tmy hľadí,
s krížikmi samý bodák trčí z davu,
a nebožtíkom četník dáva zprávu,
kto popolu je nevďačný, kto vďačný,[12]
kto má ísť, kto nie v tábor koncentračný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
V tme, strachu, mlčaní sa každý kriví.
Dnes mŕtvi žijú, umierajú živí.

Bratislava 11. decembra 1938



[12] … kto popolu je nevďačný, kto vďačný — narážka, že fašisti posielali po poprave rodine popol nebohého, za čo sa muselo osobitne platiť.