SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nemeckým Čechom


Som bezbranný a ešte zúfalý,
že vŕšky, polia, čeľaď moju delia.
Dúfal som, vyzliecť ma sa neosmelia,
a predsa do naha ma strhali,
holého s hluchým stĺpom zviazali,
v ústach mi šatka, do srdca mi cielia,
dvíhajú hlaveň pušky pomaly —
pokoja anjeli a spasitelia!

Presvedčili ma: Slabý je vždy zlým,
on ruší pokoj, ku hrude keď priľne
a svojím nazve to, čo bolo ním,
keď jeho srdce ľúbi, ruky pilné
zahroziť môžu nemilovaným…
Už viem, že na slobodu neomylne
má právo iba Nemec — plemä silné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Bratislava 19. marca 1939