SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

28. októbra 1941


Nestačí hrôza, hmyz, tma mokrých ciel,
nie delá, bomby, tanky, guľomety,
nie milióny pováľaných tiel,
by zabili deň, ktorý duša svätí.

Každá tá šibenica je jej chrám,
čo z trosiek rastie ako mäkká tráva,
svitania zora červeneje z rán,
z každého hrobu nový oltár vstáva.

Cez more krvi, sĺz deň prebrodí
a cintoríny na záhrady zmení,
zafúkne teplým vánkom slobody,
jak víťaz skvostmi jari ovenčený,

Vy, krv čo vlastnú dneska pijete
a tancujete pod šibenicami,
zradcovia podlí, kde sa skryjete,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
do akej krtej diery, vlčej jamy?

Tmu niesli ste, v tmu zasotí vás krik
mŕtvych, ichž smrťou sbor váš dnes sa pýši,
zažmúri pri vás oči historik
a od hanby tvár dlaňou zacloní si.

Bratislava 27. októbra 1941