SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Václav Budovec z Budova

[23]


Do Prahy idem. K srdcu srdce kráča.
Idem si po smrť krokom smútočným.
Mám srdcia dve, keď jedno vykrváca,
to druhé musí vykrvácať s ním…

Tu som, môj hože! Slúžil som ti v žití,
rob so mnou, čo chceš… Ducha vezmi mi
zo schránky tela. Som už tých dní sýty,
skráť, prosím, skráť už termín mojich dní!

Nech nevidím tie veci, ktoré vidím
a čo sa na náš domov budú hnať,
telo bez hlavy, života sa stydím,
kde vlasť je klát, meč — právo, a pán — kat.

Milosti nechcem. Radšej popravište.
Nech kamene sa teplom zalejú.
Za našou krvou dávno žíznili ste,
nuž, jezuiti, pite ju!

Chacha! Mám v sebe celý okov
ja Václav Budovec pán z Budova,
a budete ju piť za tristo rokov[24]
a potom môžte odznova.

Ďakujem: Uctíte šeď hlavy lýšnej,
zakvitne muškátikmi tribúna.
Zletí mi hlava, ale nezletí z nej
mučedlnícka koruna.

Bratislava 14. júla 1939



[23] Václav Budovec z Budova — český pán, popredný náčelník českého stavovského povstania z roku 1618 za Českých bratov. Vrátil sa dobrovoľne do Prahy a bol popravený veľmi ukrutným spôsobom 21. júna 1621 na Staromestskom námestí. Nedá sa dobre vedieť, prečo Jesenský, človek pozitívny, obdivoval túto nepochopiteľnú pasivitu, ktorá vzbudzuje podiv kritických historikov, napr. A. Denisa.

[24] … a budete ju piť za tristo rokov — narážka na tristo rokov českej poroby od Bielej hory