SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chorý otec

(Vianočná spomienka)


V tých dnešných novinách je zas tá fráza milá:
„Rúcame starý a staviame nový svet.“
Tu medzi riadkami ma zrazu navštívila
spomienka radostná a smutná z dávnych liet.

Mažiarik zacengal. Ja do izby som vletel.
Strom horel. Striebrila sa v ohni inovať.
Oči sa blyšťali od zapálených svetiel,
k Ježišu pomodliť sa kázala mi mať.

Pozrel som na matku… Obviata snehom jedľa,
pod čepcom — korunkou dve sviečky žiarivé.
Láskavé stúlila sa ku mne, k stromu viedla,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
aby sa neprevrátil na stĺp v obdive.

Pozrel som na otca… Vráskavá kôra čelo.
List tváre na žlto čas zimný vyplákal.
Prsty jak korene… Mňa srdce zabolelo,
a na kolenách už som tíško zaplakal.

Ten stromec zázračný s rozplameneným zrakom,
cencúle strapaté s farbistým cukrovím,
oriešky so zlatom a šabľa so šišakom
i tátoš drevený zdal sa mi chudobným.

Lícami jarčeky mi tiekli ligotavé,
v kútikoch stretali sa vrúcne so slovy:
„Ježišu! Keď mi chceš dať dar, tak daruj zdravie
s chuderkou materou aj môjmu otcovi!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Bratislava 7. decembra 1940