SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na front


Posielajú nás za kôpkou kôpku.
Budujú nám vlasť — v cudzine hrobku.

Aby tu mohli povýšene žiť,
musia ten národ pod zem ponížiť.

Aby ich trúby mohli znieť v zemi,
musí byť národ hluchý a nemý.

Aby sa mohli umom svojím skvieť,
musí náš národ celý osprostieť.

By šťastní boli a my v nešťastí,
vlasť naša bez nás a my bez vlasti,

bez práva žitie a smrť bez súdu,
ľud bez voľnosti, voľnosť bez ľudu,

chcú našu krv piť, naše telá žrať,
a preto musí národ umierať.

Kántria nás, kántria — v mene otčiny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kým nás neskántria, skántrime ich my!

Ten, kto ich bije, zrade kope hrob
doma stavia domov pre národ!

Bratislava 10. januára 1942