Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Daša Oravcová, Miroslava Oravcová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 243 | čitateľov |
Už vrava vojenská v zákopoch onemela.
Nad vernosť priateľskú bol milší mieru klam,
porážka bez bitky, modlitba miesto dela,
cintorín a nie boj, nie pevnosť, ale chrám.
Spod zeme roja sa. Skrýš opúšťajú malú.
Radí sa ku chlapu chlap ako k stonu ston.
Krv necedí sa z rán, len z očú kvapky žiaľu
padajú potichu na železobetón.
Zem treba zanechať, čo verne brániť mali,
piaď každú, brázdočku, dolinku, vŕštek, svah.
Čo im z nej ostalo? Nuž a či prisahali
na žlté šúplaty len na ich podošvách?
Topí sa Šumavy tieň v belasistom mori,
odopäl Krkonošov pás deň osudný.
Český les za chrbtami, zmĺkli Krušné hory.
Čo im z nich ostalo? Velenie: „Zabudni!“
Slobodné hrebene ich cudzia čižma dlávi.
Hrebene skalnaté, hrebene zelené!
Čo im z nich ostalo? Zošustli sa im z hlavy
a do sŕdc zapadli ich ťažké kamene.
V pochode tvrdý krok nemecké hrudy mrví.
Čo krok, to bolesti, čo hrudka — srdca časť.
Ranení vojaci bez vycedenej krvi
a bez rán opúšťajú poranenú vlasť.
Radšej by nežili a do smrti sa bili,
by bola vrchmi zas sťa dievča objatá…
A národ túži tiež: kiež by sa obrátili,
a verí: príde ten čas, keď sa obrátia.
Bratislava 25. októbra 1938
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam