SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri páde Varšavy

Dnes by mal slávnostne defilovať celý slovenský národ pred nemeckým vodcom Hitlerom…

Z reči Š. Macha, šéfa propagandy


Po srdci Prahy srdce Varšavy
jak bojovný štít vráža do bodákov.
Na troskách najvyšších sú zástavy
nie Bielej Orlice, lež Čiernych Hákov.[44]

A vodca čaká netrpezlivo
za mestom niekde, kým ho dnuká vpustia,
by z najvyššieho okna ohnivo
škálami rajtovali jeho ústa.

Len vlastnému nič, ktorý zrno sial,
žal, mlátil, mlel a cesto k nemu váľal,
za ohník kládol pecník doposiaľ,
by z uhlíkov naň miernym teplom sálal.

Ech, tomu dušu vziať, že horela,
že ochrániť si chcela svoje brány,
že s holým mečom na nepriateľa
sa vrhla v boj a padla pred bránami.

Spasenia nieto ani od bratov.
Tým Germán farbí tváre na krvavo.
I najmenší z nich s packou zaťatou
detinsky na diktando kričí: „Bravo!“

Úžasné svedectvo mám na písme,
tam zrkadlí sa naša hanba všecka:
My takí malilinkí psíci sme,
čo z pánovho len zaštekajú vrecka,

keď rozkáže ten, čo nás nosí v ňom:
„Breš, psík môj, breš len na junáckosť činov
tvojeho brata, budeš hrdinom,
keď budeš so mnou štekať na hrdinov.“

Zahrali do tohoto hurhaju
národnú tragédiu moje zbrane.
Breš, psík môj, breš, kým nezaspievajú:
„Otčinu voľnú ráč nám vrátiť, pane!“[45]

Bratislava 29. septembra 1939



[44] Na troskách najvyšších sú zástavy (nie Bielej Orlice, lež Čiernych hákov) — Biela Orlica — znak buržoázneho Poľska; Čierne háky — hákový kríž, odznak nemeckého fašizmu.

[45] „Otčinu voľnú ráč nám vrátiť, pane! — Počiatočné slová poľskej národnej hymny.