SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Finis Poloniae?

(Hovorí slovenský vojak)

[42]


Prvého bez boja žrú červy pokoja,
teraz zas druhý brat môj má byť dodrúzganý,
lež tento v pokriku sa vrhá do boja,
do hĺbky, do výšky, na všetky štyri strany.

Och, ako rád by som rozsieval svoje strely
na toho diviaka, čo rozšliapal i nás,
a tu mi so zvermi na brata tiahnuť velí
najvyšší slovenský veliteľ vojska — kňaz.

A rákoš paholkov z kdejakej redakcie
chce Javorinou vytĺcť moju dôveru,[43]
vytláča nahrubo, že Finis Poloniae,
mávajúc špinavou zásterkou z papieru.

Nechcem byť hrdinom nad tými hrdinami,
čo v boji klesajú, veď zbojníkom by bol,
nechcem mať metále, boli by ako rany
na prsiach, ktoré by zahojiť nemohol.

Môj duch pred víťazstvom sa o čistotu modlí,
o svetlo našich sŕdc a našich bodákov,
na ktorých odvisnú víťazi naši podlí
a najpodlejší piati z čvargy Slovákov.

Bratislava 20. septembra 1939



[42] Finis Poloniae? — (lat.) Koniec Poľska. Slová, ktoré vraj povedal Kósciuszko, keď v bitke pri Maciejoviciach r. 1794 padol poranený do ruských rúk. Kósciuszko tento výrok rozhodne poprel.

[43] … chce Javorinou vytĺcť moju dôveru — Javorina, územie, ktoré rozhodnutím medzinárodnej komisia r. 1921 bolo od Slovenska odtrhnuté a pripadlo Poľsku. Cez druhú svetovú vojnu slovenskí fašisti vyhlasovali za cieľ protipoľskej vojny návrat Javoriny a severnej Oravy.