Čierne dni
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Daša Oravcová, Miroslava Oravcová
Deň celý prestrieľal, až na úpätí hory
sa zvalil do trávy a sladko zahovoril:
„Slimáčik, ukáž mi tie dýčky, ktoré máš,
s tou jakobínskou čiapkou sa s parožkami plaz.
Otvor si korýtko, jak knižku, žabka malá,
skáč, kŕkaj do sboru, čo by si nespievala.
Mravček, ty opusť dom, bež v šíro-šíry les,
batôžtek nájdi si a do paláca nes.
Praď, pavúk, halúzky zviaž tenunkými sieťmi.
Včelička, opusť úľ, leť za pestrými kvetmi.
Vtáčatko, naplňuj celý deň štebotom,
pleť hniezdo pre malé a vysedúvaj v ňom,
Kormidluj chvostíkom v potôčku horskom, pstruh,
vyhoď sa nad vodu, rozdúvaj svoje plutvy.
To všetko poteší ma, vábi kúzlom krás!…“
Lež tíška zradzuje: „Nik neverí ti z nás.
Si človek, najlepšie je pre nás, keď si mŕtvy.
Pod tvojou podošvou sa mrví dom môj v trosky,
čiapočku stŕhaš mi a musím stiahnuť rožky.
Korýtko rozpučíš, vyhádžeš z bývania,
zlosťou sa rozčúliš od môjho kŕkania.
Radosť ti pôsobí, keď kopneš do paláca,
kam brat môj s bremenom sa v svoju chyžu vracia.
S pôžitkom pavúčiu ty pretneš moju sieť.
Kvet kmášeš predo mnou, hoc tebe zhŕňam med.
Tvoj syn môj zobáčik a štebotanie zviera,
roztrúsi hniezdo mi a mladé povyberá.
Hák pustí železný a krivý do vody,
najprv ma obesí a potom vyhodí.
Bežme pred človekom, ten na nás všetkých zlý je.
Tieň jeho nesie smrť, kým hýbe sa a žije.“
A človek pod horou od smútku zastenal:
„Dôvera nevráti sa nikdy stratená.“
Zmĺkol a zmeravel jak v tráve brvno nemé…
Zas všetko ožilo, čo zmĺklo zmeravené.
Bratislava 26. júna 1942
Galéria obrázkov
Obrázok
