SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

November


Len závoj z mladuchy, perličky dažďa z party.
Keď výska — zo zlosti, keď štípe — zo zlej vôle.
Aduty padajú — stromy sa hrajú v karty
v tme dennej nudiac sa, kým nevyjdú z hry holé.

S prázdnymi rukami už stoja bez lásky.
Tam túzy zelené, čo predtým v prstoch mali.
Kdeže sa podeli tie zlaté peniažky,
čo sa tu vo dvore, po stoloch kotúľali?

Niet ani drozdov viac, tých verných kibicov.
Hľadajú hotely, čo stoja v peknom rúchu,
v parádnom, zelenom plášti a so šticou,
až ich smrek—gavalier neprijme pod pazuchu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Javorom bez banknót do sveta, k oblakom
trčia len schudnuté ramená po žobrácky.
Bezplatné pesničky spievajú chudákom
len vrabce — najmenšie a najvernejšie vtáčky.

Spievajú skackajúc: začvirikajme si!
Vás drobné netešia, kým kocháte sa v zlate,
keď všetko prehraté, aj malý poteší,
do piesní chudobných vy vďačne zavŕzgate.

No na kanapky hôľ si sadla prísna mať —
obloha zohnutá už, šedivá a stará.
Chripľavo zapískla: Dosť! Deti, choďte spať!
a v sovky žltkasté im nové perie pára.

Bratislava 8. októbra 1940

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama