SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Matke


Mlč, syn môj milý! Načo ľudí klamať,
že bez domu si, bez vlastného bydla,
len pomysli si v krušných chvíľach na mať,
na ruky jej — na ochranné jej krídla.

Niet chleba? Nieto do čoho ho lámať,
a do taniera iba slza plynie?
Len pomysli si v svojom hlade na mať,
zmenia sa v chlebík slová materine.

Zima ti? V svete ohník chcel bys’ zháňať?
Svet zohriať dušu, telo nie je súci.
Len pomysli si, keď ti chladne, na mať.
To srdce matkino ťa rozhorúči.

A ak máš všetko, šťastlivý čo má mať:
chlieb, teplo, bydlo, pár hrúd na záhradke,
len pomysli si na lásku a na mať,
a čo ti dala mať, to navráť matke.

Čo zlato, striebro, šperky, hodváb, zamat,
čo všetko krásne tebe ku ozdobe!
Len pomysli, keď hrudy tlačia na mať,
najväčšie bohatstvo ti leží v hrobe!

Bratislava 15. apríla 1939