Čierne dni
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Daša Oravcová, Miroslava Oravcová
Venované pamiatke pani Eleny Maróthy-Šoltésovej.
[17]
Vykopali sme z hrobu Elenku,
mať, otec a môj Ivan milý: traja,
tuľkali ako decko spomienku,
čo druhých mŕtvych so živými spája…
Odznelo Ivanovo tiché: „Mama!“
Fajočka dlhá zmizla s oteckom.
Ja v cintoríne hrabala som sama,
keď spoza pultu domov prišla som
a na kroky mi kryptou dunel dom.
Nábytok s mojím srdcom praskal starý.
Ozvalo sa, čo smrťou zamĺka.
Ja zvráskavelá jabloň, na konári
som vidieť chcela padlé jablká.
v trúchlivú, nepokojnú nočnú dobu,
perom som si ich vyškrabúvala
a na ňom do života niesla z hrobu.
Môj biely papier — obrus veselý,
keď sadli si zas oba ku mne k stolu.
Môj biely papier — vankúš v posteli,
keď s „Dobrou nocou“ odchádzali spolu.
A čierny smútok v každom písmene
sa po kvapkách lial z pera po deň nový.
Dva životy, dve smrti — Elene,
dva životy, dve smrti — Ivanovi!
Dnes mriem i ja. Viem, že ma objíme
môj milý národ, moje mŕtve stíny.
Pomaly zájdem k svojej rodine,
pomaly odídem aj od rodiny.
Už známa tma mi padá do zrakov,
znala som hroby, poznám i deň tretí.
„Pozdravte všetkých dobrých Slovákov![18]
Vítam vás! Zbohom! drahé moje deti!“
Bratislava 23. februára 1939
[17] Venované pamiatke pani Eleny Maróthy-Šoltésovej — Šoltésová umrela 11. februára 1939. Jesenský bol oddaným ctiteľom spisovateľkiným, ako o tom svedčí aj báseň v zbierke Po búrkach, Spisy JJ IV, str. 131 a iné jeho spomienky.
[18] „Pozdravte všetkých dobrých Slovákov! — touto vetou sa údajne E. M. Šoltésová rozlúčila pred smrťou so slovenskou verejnosťou, a za vtedajších politicky veľmi rozdráždených okolností sa aj toto pokladalo za politickú manifestáciu, ktorá šla od úst k ústam.
Galéria obrázkov
Obrázok
