SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vazal


Že si mi zeme nechal pekný kus,
ja sľubujem ti vernosť, dominus.[13]
Povinnosť moja mi je dobre známa.
Prsteňom svojím zlatým dotkni sa ma![14]

Viem: Čeľaď moja celá, ako ja,
pôjdeme, keď chceš, všetci do boja,
hoc za teba nám zrazia naše hlavy.
Skloň na bozkanie rožtek zo zástavy!

Viem: Večne tvojou bude moja zbraň,
zaplatím čestne vyrubenú daň,
si jediný, čo silný je a múdry.
Nuž, mečom svojím po pleci ma udri!

Oddám ti pri slávnostiach s radosťou
paripu, sokola i svorku psov,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
podržím strmeň, ktorý sám ti skujem,
ak sa ti bude páčiť, zatancujem.

Bratislava 13. januára 1939



[13] dominus — lénny pán, nazývaný aj senior (z toho francúzsky feudálny titul seigneur — pán.

[14] Prsteňom svojím zlatým dotkni sa ma! — uvádzanie do vazalského pomeru malo svoj obrad, ktorého podstatné znaky uvádza autor v básni ako symbol poslušnosti vazala k svojmu seniorovi. Jesenský tu oprávnene prirovnáva pomer Slovenska k fašistickému Nemecku ako stredoveký feudálny vzťah.