SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie v pravý čas

Slovák a Slovenský hlas nedôstojne písali práve v ten čas, keď Nemec bral české územia.


Keď vykúpili pokoj pre svet chabý
za naše mäso a keď krvácame,
vy rozkričali ste sa ako baby:
I nám daj náš kus, ohromný hlad máme!

Keď do vrchov nám kopli veľkí páni
pod heslom spájať rasu, chcete iné[3]
a staviate sa hlúpe medzi nami
s rozšafným heslom, že sa rozdvojíme.

Keď obkrajujú chlieb náš, čo nás živí,
vy duše milosrdné, veľké, čisté,
beriete do rúk nože ako diví,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
s dupotom peceň rozkrájali by ste

na nesýtivé, drobné, horké kusy
s chvastúnskou tvárou, že ľud pokrm prosí.
Ten milý národ, keď i krpce nosí,
no nenosí ich nikdy v svojej duši.

Ten pribitého na kríž nezapredá,
skôr vytiahne z rúk klinec, ako vtlčie,
ten žíznivému diktátorsky nedá[4]
máčanú hubu do octu a žlče!

Bratislava 6. októbra 1938



[3] … pod heslom spájať rasu — nemeckofašistickou zámienkou na rozdrúzganie Československa bolo totiž, že oslobodzujú Nemcov, ujarmených v ČSR.

[4] … ten žíznivému diktátorsky nedá (máčanú hubu do octu a žlče — obraz je z Kristovej popravy; Ev. sv. Matúša, kap. 27, v. 48. Ocot so žlčou sa dával ukrižovaným, aby skôr dokonali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama