Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Daša Oravcová, Miroslava Oravcová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 243 | čitateľov |
Ja horu som chcel chváliť v tej úzkej kotline,
lež ona mladá leží tam pri močarine,
jak panna žijúca a krásna k nebohému
privráva sa mu len a túlieva sa k nemu.
V nebeskom slnci blyštia sa stromov koruny,
pramienok zazurčí v nej a vetrík zašumí
i jarček striebornou nitôčkou blysne v tôni,
na steble vysokom, jak z veže zvonček zvoní…
A chváliť nemôžem tie hory zelené,
tie čisté potoky, tie jasné pramene,
to nebo belasé, tie mraky kučeravé,
ich lesk a búrenie a tiché kvety v tráve.
Nemôžem! — Močiara ja cítim iba smrad,
v ňom samá žubrienka je, hlien, smeti, žaba, had,
a na ňom žabina sa stále zeleneje,
bez vlniek pohybu, so státím bez nádeje.
Jak očistiť sa mám tam, kde sa žaby kúpu,
kde vtáčik nezletí, kde nevidí sa strom?
Len cítim: žabiny sa inak nerozhúpu,
neplesknú, iba ak v ne hodím kameňom.
Jak chváliť?… Pri brehoch sa cez ten zápach plúžim
a hľadám kamene a nos si v prstoch držím,
len keď sa rozoženiem, zafufnem kameňu:
choď, prelom, rozštiep už raz tú lebku zelenú!
Bratislava 5. augusta 1941
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam