SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čaká


Tak hovoril, a bol si skoro istý,
že dukát pravdy lživé groše zláka.
Zamkli mu ústa. V temnom priepadlišti,
kde jeho zlato očernelo, čaká.

Či ide súd už s rečou práva mocnou,
čo blesku každej slobody sa ľaká,
a odsúdi ho na pandravu, nocou
plaziaceho sa pod kamene? Čaká.

A či to búrka v krivých svetlách blní?
K hromu sa modliť v svojom kúte kľaká,
by udrel do tých, ktorí na úslní
tmu strážia jeho nepreryvnú. Čaká.

Vy hromy mora, hromy zeme, vzduchu,
vyslyšte tichú prosbu neboráka!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Prekričte dobu vreskľavú a hluchú,
rozbite jeho priepadlište! Čaká.

Chce človekom byť, plemeno chce zrodiť,
ktorému za to bude patriť vďaka,
že odváži sa dukát pravdy hodiť
namiesto falošného groša. Čaká.

Bratislava 20. novembra 1939