SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Doba


Zdnu je iný, zvonka iný.
Iné city, iné činy.

Zdnu chce sokol lietať krajom,
zvon — je klietka s papagájom.

Zdnu lev, zvonka voš pod chrastou,
zdnu kvet, zvonka — hrniec s masťou.

V boha verí, diabla uctí.
Pravdu väzní, krivdu pustí.

Ábelom je v srdci tajnom,
ale v ústach hnusným Kajnom.

Súcíti s tým, ktorý vzdychá,
chváli toho, kto ho pichá.

Koho ľúbi, toho hubí,
koho nenávidí, ľúbi.

Kričí, že mu v jeho bôli
kričať radosť nedovolí.

Dôveru a vernosť žiada,
ale prvý seba zrádza.

Myslí, že sa vztýčiť treba,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
ale prišľapuje seba.

Život žiada, život dusí.
Rásť chce, keď sa krčiť musí.

Na smetisko plné hnusu
vyhadzuje svoju dušu

preto, aby sám bol na ňom
žobrákom zdnu, zvonka pánom.

Bratislava 4. decembra 1940