SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kráľ a Judáš


Zakričal: „Pomôžte!“ keď pažerák mu stisli[59]
pazúrom železným, a keď mu pomôcť prišli,
im jazyk vyplazil: „To kričala len lož!“
Zlým pomáhačom tým do rebier vrazil nôž,
kráľovskú šabľu dal v znak víťazenia tomu,
kto zvieral gágor mu a vystrnadil z domu.

„Len si ju podrž, kráľ!“ mu víťaz bystro rečie,
„hrdinským vojakom my neberieme meče.
K meču ti zámok dám, čo si už predtým mal,
bo si tiež víťazne a smelo bojoval,
aj mariek podsypem ti k zámku na parádu,
že si nám pomohol zmôcť koristníkov zradu.“

Tak ide bledý kráľ. V tom zámku darovanom
vojenský zajatec má so šabľou byť pánom.
Čo všetko nespraví sa ľudu pre blaho!
Lež v bráne radostne a vďačne víta ho
Judáš Iškariot: „Ty si sa skvele choval!
Ďakujem, že si ma kráľovský pretromfoval.

Špinavý fliačik môj ty z čela si si zmyl.
Ja som sa po zrade na hrušku obesil
a pred obesením do grajciarika vrátil
tých tridsať strieborných, čo nepriateľ mi platil.

Kráľ korunovaný — zajatec so šabľou!
Nechcem tu slúžiť viac — sluhovi u diablov!
Zrada je hrdinstvom! Nech sa jej v pekle tešia!
Ja, človek nevinný, odchádzam na nebesia!“

Bratislava 4. júna 1940



[59] Zakričal: „Pomôžte!“ atď. — vzťahuje sa na nemecký vpád do Belgicka koncom mája 1940, ktorým sa začína porážka Francúzska a vyhnanie Angličanov za La Manche.