SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zakíkiríkal kohút

Veru ti hovorím, že tejto noci prv než kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.

Ev. podľa Matúša 26, 34


Zakikiríkal kohút…
                  Beda nám!…
Prišíva ústa k ušiam mrzké slovo,
skrčené, ľstivé, učedlníkovo:
„Nepoznám!“

Nepoznám toho od nedávnych chvíľ,
čo predvčerom mi vlasy pričesával,
prsia mi dával, na nohy ma staval
a postavil.

Nepoznám toho, kto mi rozum dal,
kto viedol za ruku a káral zhusta,
kto rozdrapil mi zalepené ústa
a povedal mi: „Vrav!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nuž, hovorím, a lomcuje mnou zlosť,
štipľavá ťapka chlapčenského biča
nech rozkrúti sa, šľahne na rodiča,
na dvadsaťročnú moju minulosť,

čo nechcem znať, hoc v pamäti ju mám.
Hodna je hrobu a nie pamätníka…
Nie, nepoznám ju, nepoznám!
Nech prekliata je!…
                   Kohút kikiríka.

Bratislava 23. októbra 1938