SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nero a my

[64]


Robíme ako Nero kedysi,
keď na komédie, čo mal, už prelumpoval,
by bolo na oslavy, intrigoval,
otravoval a konfiškoval.

Chcel vybudovať nový Rím,
nuž starý zapálil a hľadiac na hromady
horiace, v rúchu hereckom
nadšene zaspieval si verše z Iliady.

Vždy ako víťaz vence prijímal,
na chválu, na triumf len on mal monopol,
až hexametrujúc, pomocou tajomníka
s dýkou a plačom sa zo sveta vykopol.

Pán cisár premenil sa v strašnú obludu,
na žriedla zlostných slín rad jeho pochlebníkov,
kto číta, po rokoch tisícich, banuje,
že v telo smradľavé nemôže pichnúť dýkou…

Neviem, či budú tri, čo ponesú náš prach
do hrobky rodinnej, zakvíliac pri tom fakte?
Niet dojky Egloge, niet Alexandrie,
umrela najmilšia a najvernejšia Acte.

Bratislava 23. septembra 1940



[64] Nero — Claudius Caesar Drupus Germanicus Nero (54 — 68 n. l.), vzor tyrana spomedzi prvých rímskych cisárov. Jesenský prirovnáva úpadkovú dobu Slovenského štátu s dobou Nerónovou, ktorá skončila zavraždením tyrana.