ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[104]

Bola jedna pani a mala tri dievky. Veľmi bola ochorela, tak sa jej prisnilo, že keby sa ona vody napila z jazera, že by pritom ozdravela.

Poslala najstaršiu dievku na vodu do toho jazera. A tam jedna veľká žaba! Tak sa ona ľakla tej žaby, a ešte aj hrnček tam do vody pustila.

Na druhý deň poslala strednú dievku. Tak aj tá tak pochodila. Keď sa jej tá žaba ukázala, od strachu pustila hrnček do vody.

Potom už tašla najmladšia. Tú volali Herumia.^[105] Prišla k tej vode, tak tá žaba sa jej spytovala:

„Či pôjdeš za mňa?“

Tak sa sľúbila tej žabe. A žaba jej dala vody nabrať. Priniesla vody materi, tak jej ozdravela.

Večer skáče žaba k vrátam a volá:

Tak jej otvorili, a tam prišla žaba. Začali večerať a žaba opäť kričala:

Tak ju posadili k stolu.

Potom líhali spať. Tak žabe len dáku onuc dali na spanie. Začala žaba volať:

Tak sa potom na posteľ uložili s Herumiou. A tá žaba bol mládenec zakliaty, kým jedna naň ruku nepoloží. Tak, keď si ľahol, zvrhol zo seba žabaciu kožu a bol pekný mládenec.