Zlatý fond > Diela > Slovenské ľudové rozprávky I.


E-mail (povinné):

Stiahnite si Slovenské ľudové rozprávky I. ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Samuel Czambel:
Slovenské ľudové rozprávky I.

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Pavol Tóth, Ján Gula, Ina Chalupková, Alžbeta Malovcová, Lucia Trnková, Alena Kopányiová, Tomáš Vlček, Dorota Feketeová, Vladimír Fedák, Lenka Zelenáková, Lenka Konečná, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Erika Majtánová, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 299 čitateľov

O hlúpom vlkovi

[170]

Išli furmani, viezli ryby a tam jedna líška bola pod bukom, čo sa nerušala. Tak oni, tí rybári, povedali:

„Vezmime ju a zoderme ju, tak budeme z nej mať kožku.“

Tak teda oni ju položili na voz, tam k tým rybám. Líška bola živá, tak ona si tie ryby ponosila po jednej pod buk.

Prišiel k nej vlk a on od nej prosil, žeby mu dala z tých rýb. Ona mu dala jednu zjesť. A potom on ju volal, žeby pošla ukázať, kde tie ryby sú.

A tak ona ho zaviedla k jednej prierube.[171] Tak povedala:

„Vopchaj, vlčku, sem chvost do tej vody, ja budem hnať, tak sa ti nalapá!“

On vopchal chvost, tak mu primrzol, a keď ho chcel vytiahnuť, tak sa mu odtrhol. A potom počal plakať. Hovorí:

„Vidíš, líštička, ako si ma podlo naviedla!“

A potom ona:

„Neplač, vlčku, neplač, jest tam v dedine jedno veselie, tak pôjdeme tam na hostinu!“

Tak oni tam vošli do komory, tam bolo mäso, beliše[172] a oni to pojedli, i popili, čo našli, a tak ten vlčok, opitý, líške:

„Ja budem spievať!“

A ona jemu:

„Ej, vlčku, nespievaj, bo by nás tu počuli a by nás zabili!“

Ale on ju nepočúval, len spieval. Tak to svadobný otec začul, a on prišiel do komory a bil ho. Líštička sa schovala pod šopu, tak ona nebola bitá. Ona sa z neho dobre smiala. Gazda bežal za vlkom von a líštička vošla do chyže. A našla v koryte cesto, čo na chlieb bolo spravené. Tak ona sa pováľala po ňom, po tom ceste, a vyšla pod šopu. Tam sa pováľala po pazderí. Tak ona prišla potom k vlkovi a tak ona mu povedá:

„Vidíš, ako i mňa mocne bili, a zo mňa telo opadalo!“

A tak oni potom už pošli k svojej diere do lesa. Vlčok sa veľmi na ňu hneval, a povedal, že ju zje. A chcel ju lapiť, ale ona uskočila do svojej diery. Vlčok len chodí kolo diery:

„Ja ťa zjem!“

A líška podala mu koreň zo stromu, aby uchopil a povedala:

„Bláznivý vlk, uchop ma, ale nie za nohu, len za koreň!“



[170] Anna Šalátová z Udavského (Zemplín), 18. júla 1898. Czambel § 199, 384

[171] prieruba — diera vyrúbaná v ľade

[172] beliš — plnený koláč




Samuel Czambel

— filológ, dal vedecký podklad spisovnému jazyku a slovenským jazykovým dejinám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.