Slovenské ľudové rozprávky I.

^[170]

Išli furmani, viezli ryby a tam jedna líška bola pod bukom, čo sa nerušala. Tak oni, tí rybári, povedali:

„Vezmime ju a zoderme ju, tak budeme z nej mať kožku.“

Tak teda oni ju položili na voz, tam k tým rybám. Líška bola živá, tak ona si tie ryby ponosila po jednej pod buk.

Prišiel k nej vlk a on od nej prosil, žeby mu dala z tých rýb. Ona mu dala jednu zjesť. A potom on ju volal, žeby pošla ukázať, kde tie ryby sú.

A tak ona ho zaviedla k jednej prierube.^[171] Tak povedala:

„Vopchaj, vlčku, sem chvost do tej vody, ja budem hnať, tak sa ti nalapá!“

On vopchal chvost, tak mu primrzol, a keď ho chcel vytiahnuť, tak sa mu odtrhol. A potom počal plakať. Hovorí:

„Vidíš, líštička, ako si ma podlo naviedla!“

A potom ona:

„Neplač, vlčku, neplač, jest tam v dedine jedno veselie, tak pôjdeme tam na hostinu!“

Tak oni tam vošli do komory, tam bolo mäso, beliše^[172] a oni to pojedli, i popili, čo našli, a tak ten vlčok, opitý, líške:

„Ja budem spievať!“

A ona jemu:

„Ej, vlčku, nespievaj, bo by nás tu počuli a by nás zabili!“

Ale on ju nepočúval, len spieval. Tak to svadobný otec začul, a on prišiel do komory a bil ho. Líštička sa schovala pod šopu, tak ona nebola bitá. Ona sa z neho dobre smiala. Gazda bežal za vlkom von a líštička vošla do chyže. A našla v koryte cesto, čo na chlieb bolo spravené. Tak ona sa pováľala po ňom, po tom ceste, a vyšla pod šopu. Tam sa pováľala po pazderí. Tak ona prišla potom k vlkovi a tak ona mu povedá:

„Vidíš, ako i mňa mocne bili, a zo mňa telo opadalo!“

A tak oni potom už pošli k svojej diere do lesa. Vlčok sa veľmi na ňu hneval, a povedal, že ju zje. A chcel ju lapiť, ale ona uskočila do svojej diery. Vlčok len chodí kolo diery:

„Ja ťa zjem!“

A líška podala mu koreň zo stromu, aby uchopil a povedala:

„Bláznivý vlk, uchop ma, ale nie za nohu, len za koreň!“