ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[176]

Kde bolo, tam bolo, v sedmohradskom kraji, tam bol planý rok. Boli tam dva havrany: samica so samcom. Mali dvoje mladé a nemohli ich vychovať. Samec povedal:

„Idem ja do druhého kraja, ak je tam úroda, tam lepšie vyžijeme ako tu.“

A on pošiel. Samica zostala s tými dvoma mladými tam. A jedno zdochlo, bo nemohla tá jedna samica vychovať dvoje mladé.

Havran samec o pár mesiacov sa vrátil nazad. Samec povedal, že jeho je ten mladý havran, čo zostal, samica, že to je jej. Ony sa samy nemohli s ním rozdeliť. A tak ony chceli, žeby im kráľ právo odsúdil. Ale ony nevedeli vravieť, tak ony len chodili za ním krákajúci, to jest škrečali. Či bol kráľ na lodi alebo na mašine, alebo doma pri obede, tak mu všade na obloku krákali. Kráľ nevedel, čo ony chcú. Dal po krajine rozhlásiť, že kto mu to povie, čo ony chcú, tie dva havrany, tomu dá pol kráľovstva i svoju princezu za ženu.

O pár dní sa poschodilo veľké panstvo, králi, dôstojníci, a ako oni tam o tom reč mali, tak tie havrany na oblok prišli a zas krákali. A vtedy jeden pán, čo im rozumel, toto povedal kráľovi:

„Najjasnejší kráľu! Tieto dva havrany chcú, žeby im odsúdili právo. Ony, havrany, mali dve mladé a v tom kraji, kde ony boli, bol planý rok. Samec sa odobral do druhého kraja hľadať ľahšiu výživu. Ako pošiel, jeden havran mladý zdochol. Ako sa navrátil samec nazad, ony sa na tom vadili, ktorému ten mladý zostal. Ony teda chcú, žeby im kráľ odsúdil, čí je mladý: či havrankin, či havranov. Ona povedala, že mladé je jej, bo ona ho pokotila, a on povedal, že on mu bol otec. Ona povedala, že ona ho nielen pokotila, ale i vychovala!“

Vtedy kráľ odpovedal, že už je vykonané.

„Kto ho vychoval, tak je toho mladé!“

A vtedy tie tri havrany zas všetky skrákali; mladý sa pobral so samicou a obidvaja odleteli svojou stranou, a havran sám.