SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď chodil kráľ Matej po krajine…

[186]

Matej kráľ chodil po svete a stretol jedného chudobného človeka, a to bol metliar. A pýtal sa ho:

„Akého si ty remesla?“

Ten povie:

„Ja som metliar.“

„No vieš čo, prídeš do toho a do toho mesta o tri týždne a donesieš za voz metiel a každú metlu dáš za päťdesiat grajciarov a ja kúpim samú prvšiu od teba, a lacnejšie nesmieš dať žiadnemu.“

Tak metliar aj prišiel do mesta, aj metly popredal, po päťdesiat grajciarov každú. A tak metliar zbohatol a ho kráľ aj obdaroval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

*

Kráľ Matej išiel raz cez pole, tam sedliak oral. Pýtal sa ho:

„Či máš sluhov?“

„A ver mám, jeden pár!“

Potom kráľ išiel k nemu do dvora a tam rúbali sedliakovi sluhovia drevo. A on, kráľ Matej, prišiel tam, a sedliak ho nepoznal. Tak vybil z dvora kráľa Mateja, lebo si myslel, že je to voľáky lušták.[187] Povedal mu:

„Hybaj aj ty drevo rúbať a nosiť, netrč tu darmo, darebák!“

O pár týždňov prišiel Matej kráľ zasa k nemu a ukázal mu prvý címer[188] kráľovský a potom mu povedal:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Vidíš, koho si bil, koho si z domu vyhnal? Žeby si ty vedel teraz, že som ja kráľ Matej!“

A dal ho zavrieť.



[186] Paľo Nemec, 76-ročný, z Hontianskych Tesár (Hont), 27. septembra 1900. Polívka V, 228.

[187] lušták (z maď.) — špinavec, lenivec, darebák

[188] címer (z maď.) — znak, erb