Zlatý fond > Diela > Slovenské ľudové rozprávky I.


E-mail (povinné):

Stiahnite si Slovenské ľudové rozprávky I. ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Samuel Czambel:
Slovenské ľudové rozprávky I.

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Pavol Tóth, Ján Gula, Ina Chalupková, Alžbeta Malovcová, Lucia Trnková, Alena Kopányiová, Tomáš Vlček, Dorota Feketeová, Vladimír Fedák, Lenka Zelenáková, Lenka Konečná, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Erika Majtánová, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 299 čitateľov

O bačovi, čo učil pánov jesť

[189]

Bol jeden kráľ a ten kráľ sa vybral na poľovku. A ten kráľ sa stratil od svojich kamarátov. Tak ďaleko do lesa išiel, až zablúdil. A nemohol sa so svojimi kamarátmi zísť. Zašla ho noc. A chodil toľko po lese, až videl svetlo. A to tam bol košiar. A on išiel tam, psi naňho skočili. Prišiel bača a psov odduril. Kráľ sa pýta:

„Prosím vás, či by ste ma neprenocovali? Ja som sa stratil od svojich kamarátov. Teraz blúdim po lese a nemôžem nijakým koncom trafiť!“

Dobre. Bača narichtoval večeru pre svojich juhásov. Aj kráľa zavolali na tú večeru. Dali mu varechu do ruky, aby jedol s nimi, a že lačný bol, ani sa veľmi neodmáhal.

Išiel s nimi na tú večeru. Ako oni jedli, tak on začal zvrchu syrové zberať. A môj bača raf ho po ruke a povie:

„A čo nežrieš z kraja ako i druhí?“

Kráľ na to nič nepovedal. Bol ticho. Ale to si dobre zamerkoval.

A potom ráno vstali. Ako obyčajne, juhási išli podojiť ovce a prišli nazad do koliby. Každý vzal svoj črpák žinčice a vypil. A potom dali aj kráľovi. I on tak urobil. Kráľ prosil toho baču, žeby ho von z toho lesa vyšikoval. Ako ho vyšikoval, kráľ mu povedal:

„No, ďakujem ti za tvoju večeru aj za fruštik a zajtra sa narichtuj, a prídeš ku mne na obed. Bo ak neprídeš, to ťa dám obesiť!“

A môj bača na druhý deň obliekol sa, vzal svoj opasok na seba, valašku do ruky a pobral sa do kráľovského dvora.

Ako tam prišiel, tam ho hneď privítali, bo už ho čakali. Tu bača príde pred kráľa a kráľ ho privíta. Obed nahotovený, kážu mu sadnúť za stôl, ale on sa hanbil, že ako on môže medzi takými pánmi obedovať? Ale kráľ mu povedal, žeby sa nehanbil. Že keď on sa nehanbil s jeho umastenými juhásmi jesť a v kolibe ležať, žeby sa ani on nehanbil za jeho stolom sedieť.

Bača sa osmelil, i sadol za stôl. Ako jedli druhí, tak jedol aj on. Priniesli pečienku na stôl, tak jeden z ministrov si vyberal z prostriedku pečienku. A bača neveľa meškajúc, vzal lyžku, kecol ho po ruke:

„A čo nežrieš z kraja?“

Ale ten sa veľmi nahneval, že či jeho ešte jeden bača má po ruke biť?

Potom kráľ:

„Tomu pokoj! On má pravdu. Nech každý len to je, čo pred sebou vidí, nech nevyberá čo lepšie. I ja som to isté od neho dostal.“

A tak ostal bača pred kráľom vychválený a už potom ho takým darom obdaroval, že už nepotreboval do svojej smrti viacej bačovať.



[189] Ján Panuška z Lučivnej (Spiš), 13. júna 1900. Czambel § 216, 436 — 437.




Samuel Czambel

— filológ, dal vedecký podklad spisovnému jazyku a slovenským jazykovým dejinám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.