ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[43]

Boli traja študenti, ktorí sa nemohli doučiť, lebo boli chudobných rodičov. Rozmysleli si, že sa oženia, že im tak azda ľahšie bude. Ale im ani tak dobre nevypadlo. Chudobne sa oženili a zas len boli chudobní. Boli prinútení nechať svoje ženy a pustili sa svetom, že si budú službu hľadať.

Išli, išli a prišli do jednej hory, v ktorej tak dlho blúdili, že zablúdili a vyjsť nemohli odtiaľ. Trpezlivosť ich nechávala, až zúfali a hovorili, že by sa už aj zlému oddali, keby len prišiel v tú hodinu. A vskutku im bola vyslyšaná žiadosť. Prišiel ta jeden pán na koči a to bol zlý duch. I spýtal sa ich:

„Čo tu robíte?“

Odpovedali mu:

„Radi by sme si dáku službu nájsť.“

I spýtal sa ich, či by nešli k nemu do služby. I privolili, že vďačne pôjdu. Ale zlý duch odpovedal, že sluhov neberie bez podpisu, žeby sa mu teda podpísali.

„Ale ako podpísať sa, keď niet atrament?“ povedali.

Na čo on:

„Pichnem vám do prsta, vezmem z neho krvi a tým sa podpíšete!“

Oni hneď cítili, že to nebude dobrý, keď chce, aby sa mu krvou podpísali. Ale bolo s nimi zle, či tak či tak zahynúť, i rozmysleli si, že sa mu oddajú. I podpísali sa mu. Zlý duch potom dal im takú moc, že keď si len zamysleli, vždy budú mať hojnosť peňazí, ale im povedal:

„O tri roky prídem k vám a vy mi dáte každý jednu robotu vykonať. Ak ja tú robotu vykonám, tak vás sebou zoberiem do pekla, lebo ja som zlý duch. Ak ju nevykonám, tak vám moc bohatstva zostane.“

Tak teraz títo traja študenti vrátili sa k svojim ženám. Dvaja starší vždy boli veľmi veselí, mali jesť a piť, a keď sa im to pomíňalo, len si pomysleli, aby mali peňazí, a hneď mali moc peňazí.

Ale ten tretí nemal veselosti žiadnej. Pri tom všetkom si len snažil, robil budúnky,^[44] nadobýval statok. Žena nemala pokoja, vždy sa ho len dopytovala:

„Prečo si tak smutný? Máš všetkého dosť! Či si azda dakoho zabil, či si chorý a či čo ti je?“

Až naposledok jej už potom povedal, keď tretí rok dochodil. „Vtedy a vtedy,“ vravel, „keď sme vás zanechali, zablúdili sme, až nás trpezlivosť nechala a zapísali sme za bohatstvo svoju dušu zlému duchu. A tento zlý duch príde po nás práve teraz. My dáme robotu, ak ju bude vedieť vykonať, poberie nás, ak ju nebude vedieť vykonať, ostane nám bohatstvo. Zato som ja teda smutný, akú mu dať robotu, aby ju nevykonal a mňa nevzal! Moji kamaráti už robotu narichtovali a ja žiadnu nemám.“

Žena mu na to odpovedala:

„Len sa netráp, veď ja nahotujem preňho robotu!“

A tak čas sa míňal, až prišiel deň, keď sa dostanovil zlý duch.

Prišiel najprv k staršiemu. Ten už vedel, čo to za hosťa, lebo ho čakal, a hneď ho takto privítal:

„Tam máš jednu izbu všelijakého semena, to musíš za štvrťhodinu prebrať a každé osobite obrať! Ak to vykonáš, budem tvoj!“

Zlý duch, len čo sa obrátil, vykonal prácu a vzal milého študenta v tú minútu a žena zase ostala v chudobe.

Šiel k druhému, zaklope a povie:

„Daj mi tú robotu!“

„Len choď tam do tej izby, máš tam plnú natlačenú perím, to mi za štvrť hodiny popáraš!“

Zlý duch sa chytil a hneď to vykonal. I vzal aj druhého.

Prišiel k tretiemu, zaklopal a ohlásila sa žena:

„Čo chceš?“

Zlého ducha hneď zamrzelo, že sa ohlásila žena.

„Poď dnu,“ vraví žena. Pritom vzala nožničky a odstrihla zo svojich vlasov. „Tu máš vlas,“ povedala, „ukuj mi z toho klinec! Ako to vykonáš, môžeš si vziať môjho muža!“

On vzal a šiel do pahreby, ale každý vlas len zoškvrčal, ale klinca nedajbože z nich ukovať! Aj popálil všetky vlasy, aj sa nahneval, plesol dverami a odišiel preč.

Žena svojho muža takto vymohla z jeho pazúrov. A ostali potom pokojne vo svojom majetku.