ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[183]

Išiel jeden muzikant z muziky z Močiara.^[184] Pod Sitnom ho stretol jeden pán. Spýtal sa ho, kde bol. Že bol na hraní na Močiari. Opýtal sa ho pán, či by nešiel k nemu do služby. Muzikant sa vyhováral, že má doma ženu, deti, že nemôže. Naveľa ho pán napravil, aby zostal v službe.

Zaviedol ho potom do jedného veľkého dvora, do zámku pod Sitnom a ukázal mu robotu, čo bude robiť. Do šiestich maštalí ho zaviedol, v každej bol jeden kôň. Každý kôň mal susák^[185] v maštali a v ňom ovos. A v každom susáku bol železný kôl aj lopata. Pán povedal sluhovi, aby koňovi dával, za koľko lopát ktorému patrí. A ktorý by nechcel žrať, aby ho železným kolom bil. Do jednej maštale, ktorá bola zatvorená, zakázal mu ísť, aby tam nikdy nešiel. Človeka tam nikdy nevidel. Býval v izbičke samotný a živnosť si vždy našiel.

Jeden z tých koní nevládal zožrať svoju porciu, a preto ho naveky bil tým kolom. Raz mu povedal ten kôň:

„Nebi ma toľko, však som ja bol dakedy tvojim predkom pánom pri cestách! Ja ti za to voľačo poradím. Už ti neďaleko vyjde rok. Bude ti dávať ten pán zlato, striebro, ale ty neber nič, len z tohto ovsa si pýtaj. Tento ovos sú peniaze, čo sme z chudoby nadreli, teraz ho musíme žrať.“

Raz tašiel do tej dvanástej maštale pozrieť. Bol zhrdzavený bľach na nej. Keď skrútol kľúč, zoškripel. V tej maštali bolo mnoho vojska na koňoch. Jeden na kraji bol veľmi staručký, driemal. Ako zoškripel kľúč, roztvoril oči a zavolal:

„Či už?“

A on, sluha, povedal:

„Ešte nie!“ A zavrel dvere a zamkol.

Potom mu vyšiel už rok. Zavolal ho ten pán, u koho slúžil, že ho ide vyplatiť. A že ak chce, žeby zostal aj na druhý rok. Ale sluha, že nezostane. Tak ho zavolal k výplate. Spýtal sa ho, čo žiada. Žiadal si za tri lopatky ovsa. Pán mu to nechcel dovoliť, ale naveľa mu len dal. Ale mu ešte pridal aj zlatý pohár, aj nôž zlatý, aj vidličky.

Keď vyšiel stade a prišiel domov, z toho ovsa boli dvadsiatniky a dukáty a z toho pohára konské kopyto. Nôž a vidličky: rebrá.

Keď už bol bohatý, nechodil na muziku a zabudol aj na tých zakliatych vojakov. Tí sú ešte aj teraz v tej dvanástej maštali, ak ich voľakto druhý neoslobodil.