ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[112]

Bol jeden chudobný človek a mal tri dievky. Tie dievky nič nerobili, len sa v prachu na ceste ihrávali. V tom prachu našli tri turáky a prišli domov. Hovoria otcovi:

„Apko, našli sme tri turáky. Tam a tam bude jarmok, za tie tri turáky hybajte na jarmok a tam nám nakúpte šiat, ako dievkam prináleží, keď sa vydávajú.“

A on išiel a nariekal, čo im on za tie tri turáky nakúpi. Tam ho postretol jeden pán a pýtal sa ho, čo mu je. Chudobný človek povedal, že má tri dievky, a tie nič nerobia, len sa na ceste v prachu ihrávajú a v tom prachu našli tri turáky a doniesli otcovi, že tam a tam bude jarmok, aby im išiel nakúpiť šiat, ako prináleží dievkam, keď sa vydávajú. Preto narieka, čo on, otec, za to kúpi. Ten pán povedal:

„Dám ti dosť peňazí, až mi dáš voľaktorú za ženu.“

On sľúbil, že mu dá, ktorú bude chcieť.

Keď otec prišiel z jarmoku, doviezli mu vozy, čo nakúpil dievkam.

Navečer prišiel ten pán a pýtal sa, ktorá má zaňho vôľu. Najstaršia povedala, že ona zaňho pôjde. Pán povedal, že svadbu len doma bude robiť. Tak ju vzal sebou. Išli cez jednu horu. Ona mu hovorí:

„Muž môj sladký, ja by veľmi vodu pila.“

A on:

„Hybaj, žena moja, hentam je jedna studnička, tam je jedna korčuška,^[113] tou sa napi vody. Prídu ta tri holúbky, ale tie nenapoj!“

Tak ich ani nenapojila. Prišla k mužovi a išli cez tie hory ďalej. Doviedol ju do jedného domu a ten bol zo samých človečích hláv. Aj jej dal variť jednu človečiu hlavu. Išiel preč a jej povedal:

„Žena moja, tu máš túto hlavu. Keď sa tá hlava uvarí, potom ty zjedz uši aj nos z nej.“

Keď sa hlava uvarila, uši, nos odrezala a hodila ich mačke. Prišiel pán domov, pýta sa jej, či tú hlavu uvarila a či nos, uši zjedla. On kričí:

„Uši, nos, kde ste?“

Ony sa jej ohlásili:

„Tu sme, tu, mačke v bruchu!“

A on vstal hore a rozdrapil ju na dve polovice. Zavesil ju do komory na klin a potom zas išiel k tomu svokrovi:

„Ej, apko môj, ako vy ste vaše dievky hanili, že nevedia nič robiť, len na ceste v prachu sa ihrávať, a vzali mi ju za kuchárku! Keby ste mi ešte z hentých švagrín jednu dali!“

Otec sa pýta, ktorá má vôľu zaňho ísť. Tak išla stredná.

Išli zase cez tú horu a hovorí aj tá:

„Muž môj drahý, však by som vodu pila.“

A on jej povedal, že je tam jedna studnička, aby išla a aby sa napila vody korčuškou. Prišli aj tie tri holúbky k nej, ale tie nenapojila. Vrátila sa k mužovi a išli zas cez tú horu.

Doviedol ju do toho domu, čo mal zo samých človečích hláv. Dal aj tej variť jednu človečiu hlavu a povedal jej, keď sa uvarí, aby uši, nos odrezala a aby ich zjedla, zakiaľ on domov príde.

Hlavu uvarila, uši, nos odrezala a hodila ich psovi. Pán prišiel domov a pýtal sa jej, či uši, nos zjedla. Kričí:

„Uši, nos, kde ste?“

Ony sa ohlásili, že sú psovi v bruchu. Potom aj tú chytil a rozdrapil na dve polovice a zavesil aj tú do komory.

Potom išiel zase k tomu svokrovi pre tú najmladšiu a povedal:

„Ej, apko môj, však ste vy vaše dcéry veľmi hanili, že nevedia nič robiť, a ta vzali mi aj tú druhú za ševkyňu.^[114] Či by ste mi ešte nedali aj tú najmladšiu?“

On aj tú prisľúbil.

Aj s tou tak išiel cez hory. Aj tá mu tak hovorila:

„Muž môj sladký, ja by veľmi vodu pila, ledva od smädu idem.“

Aj tej povedal:

„Tam je jedna studnička a jedna korčuška, tou sa napi vody!“

Prišla k studničke a napila sa vody. Prišli k nej tie tri holúbky a ona ich napojila a ony jej hovoria:

„Dievka moja, tento tvoj oddanec je zbojník, on ťa dovedie do domu zo samých človečích hláv, dá ti variť človečiu hlavu, keď pôjde preč a povie ti, aby si ty tú hlavu uvarila a zakiaľ on domov príde, aby si ty uši, nos z tej hlavy zjedla. A ty uši, nos odrež a uviaž si na teplý žalúdok. Keď on bude kričať: ,Uši, nos, kde ste?‘ ony sa ohlásia: ,Tu sme, tu, na teplom žalúdku!‘ Tak on bude myslieť, že si ich ty zjedla a on ťa chytí a povie ti: ,Ty si moja verná manželka.‘ A potom pôjde preč a on ti bude dávať od dvanástich izieb kľúče. Ty mu povedz: ,Ako by ti bola verná manželka, keď mi ty nedáš od tej trinástej izby kľúče?‘ V tej trinástej izbe, tam je dvanásť obrov a jeden klobúk a jedna divá dievka a divý brav. Keď ty zavrtíš ten klobúk, tých dvanásť obrov vyskočí a čo im rozkážeš, to učinia.“

Včuľ ona išla k mužovi a on ju hrešil, kde už toľko bola, a ona mu povedala, že tá voda taká dobrá bola, že sa aj po tri razy vrátila, čo ju išla piť.

Potom išli do toho zbojníkovho domu. Dal aj tej variť tú človečiu hlavu. A povedal jej:

„No, žena moja, ja idem preč, a tu máš túto človečiu hlavu, a zakiaľ ja domov prídem, uši, nos z nej zjedz!“

A s tým odišiel. Keď sa vrátil, pýtal sa:

„Žena moja, uvarila si hlavu?“

„Uvarila.“

„A uši, nos si zjedla?“

„Zjedla.“

On kričí:

„Uši, nos, kde ste?“

Ony sa ohlásili, že sú na teplom žalúdku. On ju vtedy chytil okolo hrdla a povedal:

„Ty si moja verná manželka!“

Potom jej dal kľúče od dvanástich izieb a ona mu povedala, že ako by bola verná manželka, keď jej od tej trinástej izby kľúč nechce dať. Ale potom on jej dal aj od tej trinástej izby kľúče a zas išiel preč. Keď ona vedela, že je už hodne ďaleko, išla do tej trinástej izby a klobúk zavrtela a povedali jej tí obri:

„Čo rozkážeš, čo chceš?“

A ona im povedala:

„Nič nerozkážem inšie, len za čierne more ma zaneste a zo samého diamantu kaštieľ aby mala tam hotový!“

Potom ona divú dievku odviazala, aj divého brava a to si sebou vzala za čierne a za červené more.

Keď on domov prišiel, nuž jeho manželku doma nenašiel. Hľadal ju za sedem rokov a zodral sedmoro železných bôt a na ten siedmy rok ju našiel, a keď tam prišiel, pýtal sa jej čeľade, v ktorej izbe pani býva. Keď mu ukázali, v ktorej izbe ona bola, on zaklopal na dvere. Otvorili sa mu. Povedal:

„Ej, mladá pani, už som ťa sedem rokov hľadal, sedmoro železných bôt som zodral, ale už včuľ mi neujdeš, len sa ber!“

A ona mu hovorí:

„Muž môj sladký, kde si ty videl, aby žena popredku chodila?“

Tak on ju poslúchol a išiel popredku a ona sa chytro obrátila a divú dievku aj divého brava odviazala a tam ho na drobné kúsky roztrhali.

A ja som bola tam, a zem ma vyhodila až sem.