ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[127]

Bola jedna matka, mala tri dievky. Jedna sa volala Mariška, druhá Zuzanka a tretia Jula. Tak ona tú najstaršiu vypravila do služby. A povedala jej mať:

„Tu máš, Mariška, toto klbko. Ako prídeš do hory, tak si ho pusť a za koniec ulap. A ty choď za ním, kde ťa pošikuje.“

Tak ona išla. Prišla na jednu lúku, k jednej studničke. Ona tam vodu pila a prišla jedna baba k nej a povedá jej:

„Dievča moje, či by si nešla slúžiť ku mne? Robotu nebudeš mať veľkú, iba jedného psíka chovať a mačičku.“

No tak ju ona odšikovala do jedného domu a tam jej tak povedala:

„Dievča moje, ty nič nebudeš robiť, iba toho psíka chovať, aj mačičku, ale ich aj umývať každý deň, aj česať. A ja,“ povedá, „odídem, neprídem iba o pol roka nazad.“

Tak ono, dievča, tak robilo, ako jej baba kázala. Ale ona vera už potom nedávala psíkovi ani mačičke žrať, radšej sama zjedla, ani ich neumývala.

Prišlo pol roka, vyzerá babu, že už domov príde. Ona vyšla von na chodník a prišla vtedy baba k nej a ten psík pri tom dievčati, aj mačička. Baba niesla tri škatule, jednu starú z nich niesla. Baba jej povedá:

„No, dievča moje, dostaneš dve škatule za tú službu.“

Ako si chcela vziať škatule, tak psík zavolal „hau“ a mačička „mňau“, a povedali babe, že ona ich jedlo sama zjedla, a im nedala jedla. „Ani nás neumývala!“

Tak ona si vzala dve škatule nové a išla domov zbohom. Doma škatule otvorila, tak v nich bolo: hady, žaby, jašterice. To jej bolo za službu!

Potom sa vybrala Zuzanka do tej istej služby a prišla aj k tej istej studničke. Aj tá baba k nej prišla. Aj tak jej porozprávala o psíkovi aj o mačičke a že ju vezme do služby, aj jej povedala, čo bude robiť.

Ona aj išla tavon a mala všetko, čo treba. A zas baba odišla het na pol roka. Ona mala to isté robiť všetko, čo jej sestra robila.

Ako pol roka prichádzalo, tak Zuzanka vyšla vyzerať babu von s mačičkou, aj so psíkom. Psík bol veľmi chudý, aj mačička, lebo im nedávala nič žrať. Sama pojedla všetko mäso aj mlieko. Baba sa spytuje, ako ich chovala. Ona povedala, že ako kázala, tak robila. Ona jej dala za službu z troch škatúľ vybrať jednu. Ako si vyberala, tak psík zavolal „hau“ a mačička „mňau“.

„Ona,“ povedali, „všetko pojedla, a nám nič!“

Tak jej dala starú škatuľu.

Prišla domov, otvorila ju, tak mala hady v nej, aj žaby, aj jašterice.

Potom povedá ich najmladšia sestra:

„No veď ste ho vyslúžili! Veď vy ste nič nedoniesli domov! Počkajte, teraz ja idem do tej služby! Uvidíte, či ja nedonesiem!“

Ona išla, mať jej dala klbko, a išla do hory a pustila klbko a ona išla za ním. Prišla na jednu lúku a tam ju už čakala jedna baba a spytuje sa jej:

„Kde ideš, dievča?“

Ona povedala:

„Nuž idem do služby.“

A spýtala sa jej baba, aké je jej meno. Tak ona povedala, že ju Juliškou volajú. No a baba ju volala do služby, že nič nebude pri nej robiť, len psíka jedného chovať mäsom, aj mačičku mliekom, a každý deň ich umývať aj česať.

„No a teraz, Juliška, ja teba nechám doma a ja idem het, iba o pol roka nazad prídem.“

Tak Juliška chovala ich, ani sama nejedla, aj riadila ich. Prichádzalo pol roka, išla Juliška vyzerať babu a psík šiel pri nej, aj mačička.

Už boli veselšie ako pri tamtých sestrách jej. Prišla baba k nej a zas niesla štyri škatule, tri nové a jednu starú. Baba jej povedá:

„No Juliška moja, akože si sa ty richtovala, či si ty všetko tak robila, ako som ti kázala?“

A ona jej odpovedala:

„Všetko tak som konala, ako som mala rozkázané.“

„No a teraz, Juliška moja, čo si ty vyberieš za tú službu tvoju? Ktorú si ty z tých škatúľ vezmeš?“

A na tie slová psík zavolal „hau“, mačička „mňau“, a tak povedali babe, že ona sama nejedla, ale všetko im dávala. Aj že ich poriadne riadila. Tak psík zavolá jej, Juliške:

„Vezmi si ty tú starú škatuľu! Z tamtých si,“ povedá, „neber!“

Tak Juliška si vzala starú a šla domov. Doma otvorila, tak mala v nej groší aj hodvábu na šaty. Potom jej povedajú tie sestry, že ako ona poslúchala, že ony nemohli nič vyslúžiť, a ona že si vyslúžila? Ona im len tak odštekla, že kto ako poslúcha, nuž tak sa má.