Zlatý fond > Diela > Slovenské ľudové rozprávky I.


E-mail (povinné):

Stiahnite si Slovenské ľudové rozprávky I. ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Samuel Czambel:
Slovenské ľudové rozprávky I.

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Pavol Tóth, Ján Gula, Ina Chalupková, Alžbeta Malovcová, Lucia Trnková, Alena Kopányiová, Tomáš Vlček, Dorota Feketeová, Vladimír Fedák, Lenka Zelenáková, Lenka Konečná, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Erika Majtánová, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 299 čitateľov

Či za dobré sa treba dobrým odmeniť

[175]

Išiel jeden mlatec na mlatbu, stretol jedného vlka. A ten vlk povedal:

„Hej, kde ty tajdeš?“

„Tajdem ja na mlatbu!“

„A máš ty aj vrece? Skry ma do toho vreca!“

„A prečo to chceš, aby ťa ja skryl do toho vreca?“

„Preto, lebo mňa honci naháňajú a chcú mňa zabiť. Ale keď ma ty ochrániš, ja sa ti za to dobre odmením!“

Ten ho vzal do toho vreca a išiel naproti nim, naproti tým honcom. Tí sa ho spýtali:

„Nevidel si jedného vlka stadeto ísť?“

On povedal:

„Nie!“

Honci ho prešli.

Povedal mlatec vlkovi:

„Ja ťa už naďalej neponesiem, lebo už honci prešli!“

Pustil ho z vreca von.

„No, teraz čo mi dáš za to?“ ten mlatec povedal.

„Inšie nič,“ povedal vlk, „ja ťa zožeriem!“

Povedal mlatec:

„Nuž tak? Za dobre ja zle mám očakávať?“

Vlk povedal:

„Za dobre nikdy dobre nečakaj!“

„Ale,“ povedal mlatec, „dočkaj ešte, vlčku, nech stretneme dakoho, čo nám ten povie, koho stretneme!“

Stretli potom jedného psa bez zubov a krivého. Opýtal sa mlatec psa:

„Psíčku, či je to ozaj tak, že za dobre nikdy dobré nemá človek očakávať?“

Opýtal sa pes:

„A prečo sa ty mňa na to spytuješ?“

„Preto, lebo ja som tohto vlka život zachránil. Hnali ho honci a ja som ho do tohto vreca skryl, a povedal to, keď som ho ja von pustil, že mňa on zožerie.“

„Pravda,“ povedal ten pes, „je to tak. Ja keď som bol mladý, ja som môjmu gazdovi chránil majetok a gazdovstvo, kým som bol mladý. Teraz, keď nevládzem zbojníkov od príbytku odohnať, teraz mňa gazda vyhnal preč. Tak za dobre nikdy dobre nečakaj!“

Povedal vlk tomu mlatcovi:

„No, ja ťa už teraz zožeriem!“

Ale mlatec povedal vlkovi:

„Poďme ešte ďalej, dakoho ešte stretneme!“

Stretli ešte jedného koňa starého, krivého. Spýtali sa toho koňa:

„Koníčku, povedz nám ty, či za dobre voľakedy aj dobre človek má očakávať?“

Povedal koník:

„Nikdy za dobré nečakaj dobré!“

„A prečo?“ spýtal sa mlatec koňa.

Kôň odpovedal to:

„Lebo keď som ja bol mladý, mňa gazda rád mával. Vtedy som behal v hintove. Keď som bol starší, potom som musel ťahať i tkáčsky voz, aj mašinu mláťaciu, ale mašina mi zlámala nohu, tak gazda teraz mňa vyhnal, že som nie hoden ani za tú chovu! Tak už teraz musím tájsť, kde večne zahyniem!“

Vlk zas povedal tomu mlatcovi:

„Vidíš, že za dobré, aj ten kôň povedal, nikdy dobre očakávať nemáš! Tak ja ťa už teraz na druhom raze zožeriem!“

Ale mlatec povedal:

„Poďme, ešte tretieho dakoho stretneme, čo nám ten povie!“

Stretli líšku. Spýtal sa mlatec:

„Líštička, povedz mi ty, či za dobré človek aj dobré má očakávať?“

Líška sa spýtala mlatca:

„A prečo sa ty mňa to opytuješ?“

„Preto,“ povedal mlatec, „ja som išiel do mlatby a mal som aj vrece sebou a tohoto vlka honci chceli zastreliť. On ma prosil, aby som ho do tohoto vreca skryl, žeby ho tí honci nezabili, že sa mi on za to dobre odmení! Keď prešli honci, pustil som ho z vreca von; povedal, že ma on zožerie! A ja som mu povedal, či za dobré zlým sa má on odmieňať?“

Líška povedala, že ona neverí, že by ten vlk bol v tom vreci. Žeby ten mlatec otvoril to vrece a žeby proboval ten vlk do toho vreca sa stiahnuť. Vlk sa stiahol do vreca.

„No a ty mlatec,“ povedala líška, „uviaž to vrece a šmar na zem, vezmi tie cepy a probuj biť teraz, či sa bude dobre sypať z neho!“

Líška potom povedala:

„Tak to je na svete, že sa má človek alebo aj vlk za dobré dobrým odmeniť!“

Ak by sa ten človek nebol stretol s tou líškou, dozaista by bol ten vlk toho mlatca o život pripravil!



[175] Michal Péricht, 52-ročný, zo Sebechlieb (Hont), 11. júla 1903. Posiaľ neuverejnený rukopis z pozostalosti S. Czambla v Národnom múzeu v Martine.




Samuel Czambel

— filológ, dal vedecký podklad spisovnému jazyku a slovenským jazykovým dejinám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.