ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[173]

Išiel jeden sedliak do hory v zime na chudobných dvoch koňoch. Stretol ho vlk v hore:

„Ty, sedliak, ja ti z týchto koní jedného zožeriem!“

Ale sedliak povedal vlkovi:

„Nechaj mi tieto kone oba, nech si toto drevo domov doveziem! Zajtra ti toho koňa dovediem, lebo nemám ani kúska dreva, tak by moja žena zamrzla doma. Ale zajtra ti ho dovediem.“

Stretla líška sedliaka na ceste. Spýtala sa ho:

„Čo ti ten vlk rozprával?“

Povedal sedliak:

„Že mi z týchto koní jedného chcel zožrať, ale ja som mu povedal, že mu zajtra dovediem toho koňa, aby mi len to drevo dal na nich domov doviezť.“

Líška povedala:

„Ty somár sprostý, bol by si ty vinovatý tomu vlkovi toho koňa dať zjesť! Ale počúvaj, čo ti ja poviem, ale ty musíš na mňa dať pozor! Ja budem v tej hore, keď ty prídeš s tými koňmi do hory. Aj so saňami príď. Ten vlk príde k tebe. Ja potom zavolám nad tebou: ,Čo je to za klát pri tebe, taký čierny, opálený ako vlk?‘ Vlk sa zdurí a povie ti: ,Vezmi ma na tie sane a odvez ma!‘“

Sedliak teda išiel do hory a tak bolo, ako líška rozprávala. Keď už vlk bol na tých saniach, líška zavolala na sedliaka:

„Či ti je už na saniach?“

Zavolal sedliak:

„Už je hor!“

„Také kláty aj zapínajú,“^[174] povedala líška sedliakovi.

„Zapni ma,“ povedal vlk, „ale nie veľmi tuho!“

Líška sa ho pýtala:

„Či je už zapiaty ten klát?“

Sedliak odpovedal:

„Už je!“

Teraz líška zavolala:

„Do takých klátov aj sekeru zatínajú!“

Vlk povedal:

„Zatni, ale nie veľmi, len tak, aby si aj zahnal tú sekeru, ale aby si mi neublížil!“

Ale sedliak zaťal tak, až mu hneď bachory vyšli. Líška zavolala:

„Či už si zaťal tú sekeru do toho pňa?“

Sedliak zavolal:

„Už som zaťal!“

Líška zavolala:

„Hybaj teda domov s tým klátom!“

Spýtal sa sedliak, keď vyšiel z tej hory s tým zabitým vlkom, čo bude žiadať líška za to, čo tomu koňovi ochránila život. Ona povedala, že jej má jedného barana došikovať za mesto. A sedliak povedal, žeby si ona išla k nemu vybrať, akého ona chce. Líška povedala, že ona sa bojí mestských psov, ale žeby jej on doniesol tavon za mesto, akého on vyberie. Sedliak povedal, že však jej on vyberie čo najlepšieho.

Porozprával muž žene, čo sa mu v hore prihodilo. Žena jeho povedala:

„Ty somár, mužu, vezmi do vreca jedného lebo dvoch z týchto psov a vynes tavon za mesto, kde ťa bude líška čakať! Tam tých psov pusť, nech si ich vezme!“

Sedliak vzal psov obidvoch a nesie ich za mesto, kde ho líška čakala. Sedliak povie líške:

„Tu si, líška?“

Ona odpovedala:

„Tu, čakám ťa.“

A sedliak povedal:

„Doniesol som ti dva, nielen jedného!“

„Pusť ich teda von, nech si z nich zachutnám!“

Teda sedliak pustil tých psov von z toho vreca. Psi hnali líšku za ten čas, kým ju o život nepripravili.

Takto žena napravila muža na dobrú cestu a ochránila koňovi život.