ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[182]

Jeden sedliak rád by sa bol dostať do neba, i prišiel k dverám, prosil svätého Petra, žeby mu otvoril. I ten mu toľko dovolil, žeby aspoň koniec nosa tam urobil.

Keď mu tie dvere otvoril, sedliak sa obrátil chrbtom a tak chrbtom šiel napred do dverí a tak mal koniec nosa v nebi. A svätý Peter ho potom nemohol odtiaľ vyhnať, a tam ho nechceli, že je hriešny.

Potom pošiel svätý Peter k svätému Jánovi radiť sa, čo má s tým sedliakom robiť. Ten mu už potom povedal, žeby ho len vyhnal, ako môže. Ide nato zase Lukáš a tento mu naradil:

„Tomu sedliakovi boli zhynuli voly, keď bol ešte živý, nuž si zavolaj anjelov a pusť ich ponad bránu a nazad im otvor bránu a rozkáž im kričať: ,Voly, voly, sivé voly!‘“

I ten sedliak, keď to počul od tých anjelov, nuž vybehol, že to tie jeho voly sú tam pred tou bránou. A Peter za ním chytro zaprel. A viac ho potom tam nazad nepustil.