Zlatý fond > Diela > Slovenské ľudové rozprávky I.


E-mail (povinné):

Stiahnite si Slovenské ľudové rozprávky I. ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Samuel Czambel:
Slovenské ľudové rozprávky I.

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Pavol Tóth, Ján Gula, Ina Chalupková, Alžbeta Malovcová, Lucia Trnková, Alena Kopányiová, Tomáš Vlček, Dorota Feketeová, Vladimír Fedák, Lenka Zelenáková, Lenka Konečná, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Erika Majtánová, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 299 čitateľov

O Jankovi Polienkovi

[13]

Bol tu jeden rezbár so ženou a detí nemal. Tak žena jeho prosila ho, aby jej aspoň z dreva vykresal. On také dieťa vykresal pekné ako rezbár a doniesol žene domov. Tak ho začala kolísať v kolíske, i to dieťa ožilo, z polena sa dieťa spravilo. A spievala mu takú pesničku:

Hajaj, búvaj, môj synáčku, varím ti ja polievočku, budem ťa ja kolísavať, bude sa ti dobre spávať.

Touto pesničkou ho k životu vzkriesila.

Keď mal dvanásť rokov, dal sa na rybárstvo. Kázal si otcovi spraviť zlatý člnok. A išiel na more rybáriť a na tom člnku sa vozil a ryby lapal a tak otca napomáhal. A rozkázal si matke, keď mu donášala obed, aby ho nevolala, kým sa ohlási. Tam na tom mori bol drak a to zbadal. Dal si ukovať taký cimbal, aby taký hlas mal, aký Janko Polienko má. Raz sa potom stalo, že drak sa ohlásil na tom cimbale a Janko myslel, že matka jeho, a volal drak:

Poď sem, Janík, môj synáčku, nesiem ti ja polievočku, budem ťa ja kolísavať, bude sa ti dobre spávať!

Keď Janko prišiel, drak ho hneď lapil a vzal sebou. Ten drak mal ženu Olienku a Janko bol Polienko. Keď ho došikoval k Olienke, kázal zakúriť dobre pec a Janka Polienku do nej vsadiť a upiecť ho. Za ten čas odišiel drak preč, kým sa pec nevykúrila. Keď pec bola vykúrená, volala Olienka:

„Janko Polienko, poď sem!“

Ten prišiel k peci, a povedala takto:

„Sadni na veslo.“[14]

On ale povedal, že on nevie, ako si má sadnúť, aby mu ukázala ona, ako si má sadnúť. Skrúcala ho sem a ta, napravo-naľavo, a on si nevedel na to veslo sadnúť.

On povedal:

„Ukáž mi ty, ako si sadnem!“

Ona sadla. Janko Polienko chytil ohreblo a milú Olienku do pece vsadil! A pred tým zámkom, kde býval drak, stál veľmi vysoký dub. Janko Polienko naň sa vyškriabal, na samý vrchovec. Keď vyšiel na vrchovec hore, príde drak. Brána bola zapretá. Drak kričí:

„Olienka, Olienka, otvor!“

Olienka sa neohlásila, myslel, že voľakde zašla alebo že zaspala. Išiel ponad bránu a vnišiel do zámku, pozrel do pece, začal rýpať to Polienkovo mäso, že sa naje. I narýpal sa ho, potom išiel pred bránu a začal si spievať:

„Upieklo sa, uškvarilo Polienkovo mäso!“

A Janko Polienko sa ohlásil:

„Upieklo sa, uškvarilo Olienkino mäso!“

Keď tak vyspevúval ten Polienko, drak zbadal, že je Janko Polienko na dube. Začal zubmi hrýzť ten dub, a keď ho nemohol odhrýzť, išiel ku kováčovi, dal si ukovať oceľové zuby. Potom, keď začal tými oceľovými zubmi rýpať a začal sa dub váľať, Janko Polienko nariekal na dube.

Letelo vtedy husí ponadeň, ponad dub, vari pätnásť husí a Janko Polienko ich prosil takto:

Húsky, húsky, húsence, vezmite ma na krídlence! Zaneste ma za hory, do mamkinej komory, tam sa dobre najeme, i dobre napijeme!

Tie húsky mu odpovedali:

„Idú za nami druhé, tie nech ťa vezmú, ten kŕdeľ druhý!“

Keď letel druhý kŕdeľ, repetoval to isté.

Ten druhý kŕdeľ husí mu povedal:

„Ide za nami ešte jedna hus, tá ťa vezme!“

Tej potom takto spieval:

Húska, húska, husička, vezmi ma na krídlečká! Zanes ma ta za hory, do mamkinej komory, tam sa dobre najeme, do vôle napijeme!

A tá hus kričala naňho:

„Sadni si na krídla moje!“

A zaniesla ho k jeho materi do dvora. V ten čas mať piekla koláče a rozprávala pri peci takto:

„Tebe, starký, jeden a mne jeden podymník.“[15]

A Janko Polienko sa ohlásil vo dvore:

„A mne nič?“

Lebo boli zabudli na neho, keď ho bol drak zožral.

A druhý raz:

„A mne nič?“

Potom už matka vybehla vonka z kuchyne:

A si to ty, môj synáčku? Veď ti varím polievočku. Dosť som ťa nakolísala, dosť za tebou naplakala!

A potom v pokoji spolu žili.



[13] Jozef Novák, kostolník z Vlkolínca (Liptov), 14. júna 1900. Polívka IV, 194 — 195.

[14] veslo — široká lopata na sádzanie chleba

[15] podymník — osúch, podplamenník




Samuel Czambel

— filológ, dal vedecký podklad spisovnému jazyku a slovenským jazykovým dejinám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.