ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[45]

Bol jeden človek, ktorého volali hladujúci Macej. Mal sedem detí, ôsme sa mu narodilo. A nevedel, čo má urobiť od trápenia, bo nemal im dať čo jesť. Tak vzal povraz a išiel sa do lesa obesiť. A keď hľadel, kde by našiel miesto na strome sa obesiť, prišiel k nemu diabol a sa ho pýtal:

„Čo hľadáš, Maceju?“

„Hľadám, bo tu má byť na tom strome veľa božej myrhy,^[46] tak ju chcem vziať, a vás pôjdem z pekla vykúriť von!“

A diabol sa toho zľakol a povedal mu, žeby to neurobil, že mu za to on dobre zaplatí. A pýtal sa ho, koľko žiada? Macej hovoril, že cent zlata keď dá, tak ich nevykúri z pekla. Tak diabol sa začal jednať, že o dačo menej, že to je priveľa. Ale Macej hovoril, že nič nedá lacnejšie, len za cent zlata.

Hladujúci Macej zlato vzal a prišiel domov. A povedal žene svojej:

„No, pozri, ženo moja, už nebudeme viacej hladovať!“

A poslal zaraz kúpiť malé prasatá a dal ich upiecť a veľmi sa radovali, že už nebudú viacej hladovať.

Keď diabol prišiel do pekla, tak sa diabli radili, že to mu veľa zlata dali, cent. A jeden z nich vykríkol:

„Ja pôjdem k nemu, bo ja som najmocnejší medzi vami diablami!“

Tak sa pozberal a prišiel na ten svet k hladujúcemu Macejovi.

„Ty, Maceju, my sme ti dali veľa zlata, tak teraz budeme sa pasovať. Ktorý bude mocnejší, tak bude jeho zlato!“

Macej hovorí tak:

„Ja sa s tebou nebudem pasovať, bo ja som veľmi mocný, ale ja mám jedného starého deda, ktorý má už deväťdesiatdeväť rokov, už ani nehovorí, len tak mručí. Tak poď, ukážem ti, kde je; v lese spí!“

Prišli do lesa:

„Dedo, vstávajte, pôjdete na pasy s týmto diablom!“

A starý medveď, ako videl, že do diery mu ide dakto dnu, ulapil diabla za pasy, a dobre v ňom kosti nepolámal! Ledva sa mu diabol z rúk vydriapal.

Čert utekal do pekla jojčiaci a hovoril, že aj dedo Macejov, taký starý, že ani hovoriť nevie, je taký mocný, že ani diabol ho nezmôže. Tak diabli zas kunštovali, že ako majú od Maceja to zlato odobrať. A jeden vykríkol, že on vie najlepšie utekať, že keď ich Pán Boh z neba vyhnal von, tak ani Michal Archanjel ho nemohol ulapiť, tak vedel on utekať. Tak on išiel k Macejovi a mu hovoril:

„Ty, Maceju, ty si veľa zlata od nás vzal, a teraz ktorý bude z nás dvoch lepšie vedieť utekať, toho bude zlato!“

„No,“ hovorí, „ak len to, ja nebudem s tebou utekať, bo ja keby som sa rozbehol, tak budem utekať tak hodne, že až vám peklo rozbijem a vás von vyženiem! Ale ja mám takého syna, čo má deväť rokov, šiel teraz do lesa pod kriak si ľahnúť, tak budeš s ním utekať!“

„No tak poďme k nemu,“ hovoril diabol.

A prišli do lesa. A hovoril hladujúci Macej:

„Synu môj, Janču, vstaň hore a behaj s tým čertom, ktorý bude z vás dvoch lepšie vedieť utekať!“

A tam spal zajac, bo vedel Macej, že ten zajac tam spí každé poludnie. A zajac sa zľakol, ako prišli tam a ako Macej skričal:

„Janču, synu, vstávaj a behaj s čertom, ktorý bude z vás dvoch vedieť utekať!“

A utekali. Diabol by bol dohonil zajaca, ale mu noha vletela do syslej diery. A kým vytiahol nohu z diery, tak sa zabavil a zajac ušiel. A diabol prehral stávku. Pošiel nazad plačúci do pekla a hovoril im, diablom v pekle, čo sa mu stalo, že len s jeho synom utekal, čo deväť rokov mal, a nemohol ho ulapiť. A diabli sa nad tým veľmi zarmútili, že to predsa veľa zlata mu dali. A ešte jeden vykríkol tak:

„Ja viem veľmi strašiť, tak ja pôjdem k tomu Macejovi a ja ho budem strašiť! Ja vyhrám to zlato!“

A prišiel na ten svet k Macejovi:

„Maceju, čuješ ty, my sme ti dali mnoho zlata, tak teraz ťa budem strašiť, a keď sa nebudeš báť, tak bude tvoje zlato. No tak čuješ, Maceju, ty prídeš do pekla, bo ty celý život len s diablami máš robotu! Na žeravých uhľoch budeme ťa páliť!“

A Macej hovorí tak:

„Nuž dobre, vtedy mi bude teplo, nuž, to ja budem v pekle!“

„A nebojíš sa?“

„Nebojím, to mi bude dobre!“

„V smole ťa budeme variť!“

„To ešte bude lepšie, bude mi koža dlhšie držať!“

A nato Macej skríkol na svoju ženu:

„Ženo moja, poď len sem! Odober tomu diablovi gusto od tých peňazí!“

Žena priletela rozhnevaná a vzala do ruky piest a on, muž, ulapil diabla za rohy. Žena ho tak bila piestom, že sa veľmi prosil, žeby ho už len pustili, že on nikdy viacej nepríde už po to zlato. Tak ho potom pustili. A priletel do pekla veľmi jojčiaci, že Macejova žena je horšia ako sto diablov.

„My vieme mučiť v pekle, ale ona lepšie! Hrozne ma ona bila i s jej mužom! A jej muž sa nebojí nijakého strašenia, tak som mu prisľúbil, že už neprídem po zlato!“

Ale Macejovi raz prišla hodina, že musel zomrieť. Jeho duša prišla pred trón boží a klopala na dvere nebeské. Svätý Peter otvoril a pýtal sa, kto je to.

„Duša Maceja hladujúceho!“

„Ty si tu nesúca, bo ty za celý život svoj si len s diablami zaobchádzala!“

Plačúci išla k peklu.

Ale diabli to zbadali, že duša Maceja ide do pekla a pozavierali všetky vráta a brány pekelné, žeby neprišla do pekla a nepustili ju; tak nevedela, kde sa má podieť. Tak sa vrátila nazad do brány nebeskej. A sadla si tam. A sedí tam až po dnešný deň. Ako zomrieme, tak ju tam uvidíme v bráne nebeskej sedieť, bo ju nepustili ani do neba ani do pekla. Do neba nebola súca, a v pekle sa jej báli.