ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[136]

Bola jedna macocha, tá mala dve dcéry: pastorkyňu i svoju vlastnú.

Raz v zime poslala tú pastorkyňu na oheň. Prišla pastorkyňa za dedinu, ďaleko do poľa, išla, kde videla svetlo. Našla tam jeden budúnok, tam sa svietilo. A tam čerti tancovali. Tak ju volali na tanec jeden pred druhým:

„Dievočko, poď so mnou na tanec!“

Ona odpovedala:

„Akože môžem ísť, keď nemám šumné šaty? Nemám šumnú šatku.“

Druhý raz ju zas volali, tak odpovedala:

„Nemám šumnú fertušku!“

Tretí raz odpovedala, že nemá šumný lajblíček, štvrtý raz, že nemá šumnú sukňu, piaty raz, že nemá šumnú kosičku.^[137] Potom zas hovorila, že nemá šumné čižmy, zas, že nemá šumnú stužku, šumnú košeľu, šumnú šnúrku do vlasov. Tak potom jej to všetko čerti nanosili, celé oblečenie, čo jej bolo treba. Vtom uderila dvanásta hodina a diabli sa prepadli. Pastorkyňu Pán Boh zachránil od diablov, ona si nabrala ohňa a prišla domov.

Macocha sa jej pýtala, kde bola na ten oheň a skade vzala také šumné šaty a jej ich veľmi závidela.

Tak povedala:

„Stade mám šumné šaty, kde som na oheň bola.“

Macocha sa zlakomila, že tá je taká zaodetá, že má šumné šaty, a na druhú noc poslala svoju dcéru na oheň.

Prišla jej dcéra do toho istého domu, kde sa svietilo. Tam diabli zas tancovali a ju volali na tanec. Ale ona rozpovedala, že nemá šumné šaty a všetko vyrátala naraz, jedno za druhým pospolu. Tak sa pred ňu naraz všetko postavilo.

Vzali ju potom medzi seba na tanec a tak s ňou tancovali, kým ju na kusy neroztrhali.

Mať ju čakala do rána. Potom ju išli hľadať a našli z nej len kosti a kusy z tela.