ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[106]

Jeden otec pošiel do krčmy. Syn za ním prišiel a tam sa povadili, bo ten syn veľmi zle robil. Tak otec ho napomínal:

„Synu, nedobre robíš!“

Syn natoľko sa nahneval, že otca uderil tri razy po tvári. Otec vtedy zo žiaľu veľkého pošiel domov a tak sa rozžialil, že o pár dní z toho žiaľu umrel. I syn do takej chorosti prišiel, že nezadlho i on umrel.

Ako umreli, v tej krčme, keď prišla desiata hodina večer, už nikto nemohol obstáť, bo veľmi strašilo. I veľa ľudí tam umrelo zo strachu, čo tam nocovalo.

0 pár rokov prišiel jeden vandrovný kováčsky tovariš a pýtal sa ku krčmárovi na noc. Krčmár mu to vraví:

„Ja ich nemôžem prenocovať, bo ani ja tu nenocujem už tri roky, bo tu veľmi straší.“

„Pán krčmár, ja sa strašidla nebojím, ja zostanem tu na noc!“

„Dobre, ale ja za nich nestojím.“

Richtár bol v krčme a vraví na to:

„Nech mu dajú pokoj, krčmáru!“

Krčmár mu dal jednu holbu pálenky, i karty i sviečky. Krčmár odišiel do druhého bývania.

Ten si sedí, prišla desiata hodina. Len raz čuje veľký krik a všelijaké lármy, s reťazami štrngotanie, ako keby furmani išli.

Naraz len sa dvere do krčmy otvoria, i prídu dvaja vojaci a hľadia na kováča. On len sedí a hľadí tiež na nich.

Tí sa skrútili i pošli vonka. I prinesú so sebou dve kozliny.^[107] Zas sa skrútia a von pošli. Vtedy prinesú jednu truhlu a položili ju na tie kozliny. Jeden z tých vojakov si stal k nohám, druhý k hlave. Vtedy truhla sa začne otvárať, i vyjde z nej toho starého umretého otca umretý syn. Po smrti vstal a sadol si na lávku k tomu kováčskemu tovarišovi. A ustavične ide k nemu a ustavične ho tíska k múru ďalej. Kováčsky tovariš mu vraví:

„Seď si, keď ti dobre, bo ak nie, tak ti dám jednu na pysk!“

Ale ten umretý zas ho ďalej tíska, vtedy kováčsky tovariš dal mu jednu na pysk.

Krátky čas posedel umretý, a znova začal ho tískať. Kováčsky tovariš zas mu dal jednu po pysku.

Zas čas posedel si spokojne ten umretý a zas sa obrátil a zas začal tískať kováča. Ale kováč mu toto povedal:

„Keď nebudeš spokojný, že ma ešte tískať budeš, tak ti takú dám, čo ťa fras ulapí!“ A dal mu.

Vtedy ten umretý vstal a poďakoval mu za tie tri po pysku a povedal mu:

„Ty si ma vyslobodil, bo ja by bol sem naveky chodil strašiť, dokiaľ by ja bol nedostal tie tri po pysku, čo som ja svojmu otcovi dal.“

A vtedy všetko sa stratilo, i vojaci i truhla i kozliny i umretý syn.

Ráno prišiel krčmár, že čo sa stalo s kováčom, či on ešte žije. Našiel ho zdravého a pýtal sa ho, čo videl.

„Videl som to i to,“ i porozprával mu, čo sa s ním stalo.

Krčmár sa veľmi čudoval, i veľmi sa zaradoval a vyňal dvadsať zlatých a kováčovi podaroval.

A odvtedy tam nikdy nestrašilo.