ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[150]

Boli dvaja ľudia a dobre sa mali. On si povedá žene:

„Ja neviem, komu robím, keď deti nemáme.“

Tak im Pán Boh požehnal jedného syna. A to také lačné bolo, naveky by bolo jedlo. Tak keď tri roky malo, už zo tri misky kaše zjedlo. Tak on jej povedal:

„Toto nám Pán Boh dal za trest, že sme ho unúvali, že deti nemáme!“

Tak už sa míňalo aj z komory. Už mu bolo dvanásť rokov, tak ho poslali slúžiť. Tak keď išiel cestou, spomínal si, že len by sa mu za službu najesť dali. Tak prišiel do jedného mlyna, tak sa tam ponúkol tomu mlynárovi, že on za desiatich spraví, lež aj zje za desiatich. Tak ho mlynár vzal. Na druhý deň tašli do hory na drevo s vozom. Povedá mlynár:

„Vezmi sekeru, pílu, polož na voz!“

A on povedá, že jemu nič netreba.

Mlynár žene povedá, žeby navarila pre šiestich. Keď prišli do hory, tak on trhal stromy rukami a tak na voz vylúčal.^[151] Tak mlynár:

„Ej, z toho bude, z toho bude sluha!“

Tak prídu domov, mlynárka hľadí, kde sú tí šiesti chlapi. Sluha z voza zmetal a išiel jesť. Po jedení mlynár mu povedá:

„Či si sa najedol?“

„Kus,“ povedá.

Tak za pecou bola jedna miska súkancov^[152] a jeden hrniec mlieka; tak mu dal jesť.

„No, či si sa najedol?“

„Dobre som sa najedol!“

Mlynár mal veľa všetkého, ale ho držať nemohol, bo mlynárka plakala, že ustane v tom varení. Tak ho poslali ta.

Išiel cestou, a stretne sa s jedným človekom, tak sa ho ten pýta:

„Kde tajdeš?“

„Službu si hľadám.“

„Nuž poď ku mne slúžiť. U mňa ti dobre bude, ale ja som čert!“

Tak ho čert odniesol do pekla. Tak mu povedal, čo bude v tom pekle robiť.

„Nič,“ povedá, „iba pod tieto tri kotly budeš klásť.“

Tak kládol, dobre mu bolo. Čertíci mu jesť aj piť nosili. Tak za sedem rokov tam slúžil. A že sa iba napokon budú jednať. Tak ako kladie pod ten kotol, tak v jednom kotle začalo vzdychať:

„Jaj, pusť ma, prosím ťa, na dobrej ti pomoci budem!“

Tak podvihol panvičku, tak vyletela holubica. A tá mu povedala:

„Vidíš ten randavý kabát, iba ten si pýtaj za tú službu.“

Tak sedem rokov už vyšlo, povedal čertovi, žeby ho vyplatil.

„Veď ťa vyplatím,“ povedal čert.

„Ja nechcem, iba ten randavý kabát, však si mi povedal, že mi dáš, čo si vyberiem.“

Tak mu čert potom len dal ten kabát randavý. Tak ho potom čert vyniesol z pekla na ten svet.

„A počuj! Či ty vieš, čo je to za kabát? To je kabát taký: do tohoto vačku siahneš rukou, naveky toliare naberieš. A do tohoto siahneš rukou, naveky si dukáty naberieš.“

No tak on potom prišiel k otcovi v takom otrhanom kabáte, zamazaný.

„No, vera si vyslúžil! Taký roztrhaný si prišiel!“

A ešte mu žila aj mať vtedy. Tak zaraz začal z vačku toliare metať a z druhého dukáty. Tak sa rodičia zaradovali. Izbu rozmetal a dal cifrovanú stavať. Potom, keď si to už postavil, tak chudobným ľuďom dával peniaze na spomoženie.

O tom sa dozvedel aj cisár, že on toľko peňazí rozdáva. Chcel vedieť, kde on to berie. Tak poslal vojakov k nemu. Ako tí vojaci prišli, rozkázal pre nich, žeby im navarili obed cifrovaný. Každému pod tanierom bol dukát položený.

A to prišlo cisárovi do ušú, tak sám cisár k nemu prišiel a ponúkol mu dievku za ženu.

Pre cisára dal obed ešte inakší pripraviť. Tak keď sa cisár najedol, zavolal ho aj on k sebe tú jeho dievku pozrieť. Tak si sadol v tom svojom randavom kabáte do koča k cisárovi.

Prišli do cisárovho domu, tak cisár povedal dievke, že sa musí zaňho sľúbiť, bo je bohatý. Bol pľuhavý, ale ho bozkávali od päty po hlavu. Dievka nechcela otcovi vôľu zlomiť, tak sa mu sľúbila.

Vrátil sa domov. Tak keď domov prišiel, už nechcel jesť. Mať mu povedá:

„Či sa ti tá páčila?“

„Mne sa ona páčila, ale ja neviem, či som sa jej páčil.“

Tak chodil z izby do izby a priletela tá holubica k nemu na oblok a povedala mu:

„Pán Boh ti daroval peknotu, že si dobre chudobným ľuďom robil.“

A bol potom veľmi pekný. Dal spraviť desať truhlíc. Do piatich naveky šmáral z vačku toliare a do piatich naveky metal opäť z druhého vačku dukáty. Potom otvoril oblok a čert tam bol. Tak vrhol mu ten čertovský kabát. Čert zvolal:

„No veď ja takého sluhu viac nikdy nechcem, čo všetky peniaze z pekla vynosí!“

Potom kúpil pekné kone, pekný voz a vzal si otca, mater do koča, pekné šaty pre seba, pre mladú. A tašli k cisárovi na svadbu. A vtedy sa už páčil mladej, bo bol už pekný.