ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nasledujúceho dňa — 31. augusta (bola sobota pred dvanástou nedeľou Trojičnou) — sme prišli do Ríma. Vstúpili sme tam o desiatej hodine cez bránu sv. Sebastiána po Appijskej ceste,^[184] podľa ktorej sa kedysi aj tá brána volala Appijská.

Na predmestí sme vošli do kaplnky sv. Jána.^[185] Tu ukazujú šľapaje sv. Petra v kameni, na ktorom zastal, keď ho viedli na smrť a spýtal sa prichádzajúceho Krista: „Pane, kam kráčaš?“ Kristus //Pán mu// na to //odpovedal//: „Idem do Ríma, aby som bol opäť ukrižovaný.“ Tieto šľapaje sú však v prekrásnom mramore a sú to veru očividne umelecky vyryté a nie odtlačené šľapaje.

Stadiaľ sme šli ďalej a naši sprievodcovia pekári nám takisto mimo mesta ukázali kaplnku siedmich spiacich,^[186] ktorá však bola veľmi biedna. Kňazi by ju nepochybne nenechali takú pustú, keby to bola pravda. Pekári povedali, že kňazi odokryli hrdinské činy starých Rimanov, lebo keby tamtých neboli objavili a zobudili (vysvetľovali nám), potomci by o činoch Rimanov vedeli neveľa alebo celkom nič. Toho istého dňa sme šli hľadať nejaký hostinec a ubytovali sme sa v nemeckej krčme U mesiaca pri Aeliovom moste,^[187] ktorý sa teraz volá Svätoanjelský, lebo hneď na druhej strane mosta je Svätoanjelský hrad či Hadrianova stavba. Na tomto nádherne vybudovanom moste, kde je dvanásť mramorových sôch anjelov a popredné miesto zaujímajú po jednej strane Peter, po druhej Pavol Apoštol, volia sa dnes zlatí rytieri.^[188] Keď sme sa v krčme postarali o svoje veci, odišli sme k pošte z Benátok. Zaviedol nás k nej nejaký človek, ktorému sme zaplatili. Tam nám povedali, kde býva ten, ku ktorému nás posielali odporúčania: tretí brat našich pánov, Jakub Weltz.^[189] Ešte pred naším príchodom mu vopred poslali poštou list, aby nás láskavo prijal, povodil po Ríme a prepustil zaopatrených peniazmi na cestu a cestovným poriadkom či poučením, ako pokračovať v ceste. To sa aj stalo. Keď sme ho našli, hneď nás volá do chrámu a vraví, že tam sa môžeme najbezpečnejšie pohybovať a dôverne pozhovárať. A tak sa i stalo. Ponevierali sme sa a rozprávali v nejakých chrámoch.

Nasledujúceho dňa — 1. septembra (bola dvanásta nedeľa Trojičná) — nás pán Jakub Weltz vodí po rozmanitých miestach. Vystúpime na vrch Kapitol,^[190] kde sú po oboch stranách posledných schodov dva obrovské mramorové kone a pri nich stoja dvaja Giganti. Ak niekto vyjde hore malou obchádzkou, má tam zľava pomerne nevysoký stĺp, na ktorom je opísaný nejaký Nervov čin, ale hore je kovová guľa. Uprostred priestranstva sa nachádza Konštantín Veľký na kovovom koni. Z jednej strany leží starý Kapitol, z druhej nový, hore nádherne vybudovaný a ozdobený mramorovými sochami. Na tretej strane je kúria paláca Spravodlivosti s dvoma väzeniami. Keď zomrie pápež, z jedného prepustia všetkých väzňov, ktorí sa nedopustili hrdelného zločinu. Právna vec tých druhých sa však zmení na súkromnú. Preto sa väzni ustavične modlia, aby zomrel pápež. Je tu aj obdivuhodne urobený vodovod, roh bohyne Copie, Níl so sfingou, Tigris a iné sochy. Na starom Kapitole, kde sme dostali zdravotné listy, sú zaradom rozmanité veci: ostatky z Kolosa, mramorové, kovové úlomky, tamtie z Commoda, tieto z Antonia, úlomok nohy, ruky, hlavy a iné. Jeden prst nohy váži niekoľko libier. Sú tu aj obdivuhodne vytesané náhrobné kamene niektorých cisárov. Dosiaľ tu ležia pohanskí bôžikovia, ktorých kedysi uctievali Rimania. Sú začiernení ako opice. Je tu ďalej veľa nápisov, pozoruhodných malieb a iných vecí. V paláci Spravodlivosti, kde sa konali súdy, stojí socha Gregora XIV., lebo podvihol daň z múky a vybudoval to miesto. Tu sú v múre mramorové podoby niektorých cisárov, Cicerona a iných. V novom Kapitole leží v troskách socha Marforia, ktorý sa pokladá za boha pekárov. Vešajú sa naňho potupné spisy. Podobné sa nachádzajú aj na Pasquinovi. Je to iná socha, na ktorú sa dávajú paškvily. Po pravej strane kovového koňa, ktorý stojí na Kapitole, je Nebeský oltár, nádherný františkánsky kláštor, ku ktorému sa vystupuje po osemdesiatich schodoch.

Keď sme stadiaľto odišli, prešli sme cez dve víťazné brány, ktoré sa vypínajú bokom od budov. Na úpätí Kapitola je mramorový víťazný oblúk Septimia Severa, ktorý sa z väčšej časti skrýva pod zemou, či už naň bola zem nasypaná alebo bol do nej vhĺbený. Dosiaľ je však v dobrom stave. Je to vynikajúca a obdivuhodná dejinná sochárska práca. Po ľavej strane sme mali Chrám mieru, ale z väčšej časti bol zrúcaný. Neďaleko odtiaľ sme na Svätej ceste uvideli iný oblúk — Tita Vespasiana, na ktorom je vytesané víťazstvo nad Jeruzalemom. Znázorňuje sa tam, ako sa do Chrámu mieru odnášajú posvätné predmety, archa zmluvy, svietniky a iné veci. Dosiaľ je na ňom neporušený nápis: S. P. Q. R. divo Tito, Divi Vespasiani Fratri, Vespasiano Augusto. (Senát a rímsky národ božskému Titovi, bratovi božského Vespasiana, Vespasianovi Augustovi.)

Potom sme prešli k vrchu Kvirinál,^[191] a to z tej strany, kde sú oblúky, klenby, početné podzemné komory, zvyšky teplých kúpeľov cisára Konštantína. Ukázali nám dve svätyne: jednu postavenú na mieste, kde skočil do priepasti Quintus Curtius, a druhú na mieste, kde vlčica vychovala Romula a Rema. Napokon sme prišli do chrámu sv. Františka. Tu sme na ľavej strane hlavného oltára videli v múre kameň chránený //pozlátenými// mrežami a na ňom stopy vyhĺbené kolesami sv. Petra, modliaceho sa proti Šimonovi čarodejníkovi. Pred stopami sa modlia pútnici. V jednej stope je v kameni štrbina, ako keď sa rozpukne zem od slnečnej páľavy. Poznamenávam, že v bazilike sv. Petra je na starobylom obraze ktoréhosi oltára namaľovaný ten istý Peter, ale modlí sa proti Šimonovi postojačky.

Pretože bola strašná horúčava, ba sme sa i ponáhľali, trápil nás smäd. Aby sme ho utíšili, vošli sme do akejsi krčmy, kam nás pozval náš sprievodca Jakub Weltz. A keď sme sa napili výborného vína, prešli sme k amfiteátru, ľudovo volanému Coliseo podľa Neronovho Kolosa, ktorý tu stál pred dnešným amfiteátrom. Ten, čo vidieť dnes, začal stavať Vespasianus, a v stavbe pokračoval Titus. Je obdivuhodne vybudovaný z tesaného kameňa. Má oválny tvar. Vnútri sú už všetky lavice zborené, ale aj zvonka je na jednej strane zborený múr zo štvorhranného kameňa. Amfiteáter mal trojitý múr. Nejaký pápež si však vymohol od senátu a rímskeho národa, aby si z neho mohol dvanásť hodín odvážať kamene a nato prikázal po celom panstve, aby zabezpečili poddaných. Keď teda dostal povolenie, odviezol na svoj palác toľko, koľko by sa z neho dalo — ako sa domnievali — získať ledva za mesiac. V tomto amfiteátri sa mohlo zhromaždiť a dívať osemdesiattisíc ľudí. Sú v ňom brlohy a domčeky, v ktorých sa chovali všelijaké zvery a napokon sa z nich vypúšťali, aby na hrách roztrhali kresťanov. Preto sa Martialis zmieňuje o posvätnom amfiteátri. A tohto milostivého pápežského roku 1675 dal terajší pápež pribiť na bránu nápis a pozvanie pre pútnikov, akoby to bolo úctyhodné a posvätné miesto. Keď sme si tam prezerali amfiteáter, práve vtedy si ho rysovali francúzski matematici z Paríža, lebo všetko starobylé, čo sa nachádza v Ríme, dáva francúzsky kráľ postaviť v Paríži. //Vraj je už postavený aj Traianov stĺp.//

Keď sme si prezreli amfiteáter, pán Jakub Weltz nás viedol k Panteónu, chrámu všetkých bohov, teraz všetkých svätých. Je veľmi starobylý, ale celkom v poriadku. Nemá obloky, ale svetlo prepúšťa zhora. Je okrúhly a guľatý. Vnútri má uprostred vencovito napísané veľkými zlatými písmenami: Laudate Dominum in Sanctis eius. (Chváľte Pána v jeho svätých.) Stĺpová chodba spočíva na trinástich stĺpoch, ktoré sú vysoké okolo tridsať stôp, také hrubé, že ich oblapia dvaja ľudia, vytesané z celého žilkovatého mramoru. Na bránach sú kovové pozlátené veraje. Pápež Pavol V. dal z nich vziať strednú časť, oddeliť zlato a pretaviť ho na obdivuhodné veraje pre baziliku sv. Petra, ktorú vidieť dnes.

Potom sme vystúpili na vrch Viminál,^[192] kde sme si prezreli kostol sv. Zuzany a sv. Vavrinca, ktorý vraj patrí dnes Španielom. Vošli sme tam tou istou bránou, ktorou kedysi Karol V. Je tu palác, ktorý prislúcha terajšiemu pápežovi Klementovi X. Boli sme v ňom dva razy a rozprávali sme sa s vojakmi. Sú to Helvéti a vedia po nemecky. Všetci pápežovi strážcovia nosia šaty zhotovené zo žltých, belasých, zelených a červených pásov. Ale toto treba považovať naozaj za ohavné: čo chcela mať príroda skryté, to majú umelo napodobené ako skutočné (na spôsob postaveného údu), urobené na príslušnom mieste takisto z látky a ozdobené rozličnými zvončekmi. Aký to má účel, hanbili sme sa spýtať. Hádam ako znamenie, že nestrážia Johanu, alebo podľa mienky pisateľa, že strážia babylonskú neviestku. Záhrady aj tu pri paláci sú prekrásne. Stadiaľto sme zostúpili pri Traianovom stĺpe, na ktorom sa predstavujú a zobrazujú všetky Traianove činy a skutky ako živé. Prišli sme do krčmy, kde sme sa najedli.

//Potom sme vošli do baziliky sv. Petra vo Vatikáne a zbežne sme si ju prezreli.//

Nasledujúceho dňa — 2. septembra — prv než za nami prišiel pán patrón, sme vystúpili cez Tiber na vrch Janikulum.^[193] Prešli sme popri pápežských väzeniach, ktoré sa ľahko vyrovnajú aj najväčšej pevnosti. Nachádza sa v nich veľký počet väzňov, medzi ktorých sme rozdelili niekoľko bajokkov. Dostali sme sa na miesto, kde je fontána Pavla V., do ktorej sa zo vzdialenosti tridsiatich siedmich míľ zhromažďujú a odvádzajú vody a veľmi prudko tečú podzemnými žľabmi do mesta. Z najvyššieho miesta sme akoby jedným pohľadom uvideli takmer celé mesto. Zostúpili sme dolu a vrátili sme sa do hostinca.

Keď prišiel pán Jakub Weltz išli sme na Vatikánsky vrch^[194] do baziliky sv. Petra. Pred bazilikou je nesmierne veľké priestranstvo okrúhleho tvaru. Po jeho stranách stoja budovy so stĺporadiami a s utešenými chodbami na prechádzky. Hore ich zo všetkých strán zdobia mramorové sochy. Dolu na jednej strane nasledujú za sebou štyri rady okrúhlych stĺpov. Ale každá ôsma štvorica má štvorhranné stĺpy. Stĺpov je stosedemdesiatpäť. Toľko ich je aj na druhej strane. Na čelnom mieste priestranstva je napísané v tvare venca veľkými kamennými písmenami: Alexander VII. Dnu pod klenbou možno čítať tento nápis: In umbram diei ab aestu, in securitatem a turbine et procella Alexander VII. curavit. (Z horúčavy dňa do tieňa, z víchrice a búrky do bezpečia dal urobiť Alexander VII.) Uprostred priestranstva stojí Augustov obelisk, ktorý dal preniesť po ceste k sv. Rochovi pápež Sixtus V. a roku 1586 ho postavil Dominik Fontana. Pápež mu za prácu odčítal tritisíc zlatých a povýšil ho do rytierskeho stavu. Na obelisku stojí kríž. Na jednej strane obelisku je nápis: Christus per invictam crucem pacem populo praebeat, qui Augusti pace in praesepi nasci voluit. (Prostredníctvom nepremožiteľného kríža nech dá národu pokoj Kristus, ktorý sa chcel za Augustovho pokoja narodiť v maštali.) Na druhej strane: Sixtus V. vraj na túto počesť vztýčil z povery (poznamenávam: do väčšej povery) kríž atď. Na tomto priestranstve sa nachádza veľká, utešená fontána. Na páse baziliky je nápis: In honorem Principis Apostolorum Paulus V. Borghesius Pontifex Maximus Anno 1612. (Na počesť kniežaťa apoštolov Pavol V. Borghese, pápež, roku 1612.) V tomto roku ju totiž Pavol V. obnovil a urobil takouto nádhernou. Nad hlavnou bránou, ktorá má umelecky uliate kovové dvere, sa uprostred nad nápisom vypína mramorová socha Krista Spasiteľa. Sprava stojí Peter s kľúčami, zľava Pavol s mečom a tak zaradom všetci //dvanásti// apoštoli. Za týmito sochárskymi dielami je horná časť stavby so sadrovou výzdobou, kupolovitá a okrúhla, ale členená. Najväčšia kupola však uprostred prepúšťa svetlo. Na jej vnútornom obvode je napísané: Super hanc petram aedificabo ecclesiam mihi et tibi dabo claves. (Na tejto skale si postavím cirkev a tebe dám kľúče.)

Do chrámu sv. Petra sme vošli ľavými bočnými dverami či bránou baziliky. Je tu totiž päť brán. Všetky sú obrátené na tú istú stranu — na východ. Prostredná je najväčšia a obitá kovom.

Keď sme teda robili prehliadku, hneď pri bráne sme mali malú kaplnku. Ukazuje sa v nej za mrežami stĺp dovezený z Jeruzalema, ku ktorému bol Kristus Pán priviazaný, keď ho bičovali. Ale nemyslím, že by to bol ten stĺp, lebo je rímsky, vytesaný a umelecky zhotovený. Stadiaľ sme šli k oltáru, na ktorom je namaľovaná grécka omša, to jest obrad vôbec z tých starobylejších obradov.

Potom sme prišli k oltáru, na ktorom je anjel prebodávajúci mečom draka, vytvorený z mramoru bez použitia akejkoľvek maliarskej farby a s takým obdivuhodným umením, že by to maliar štetcom sotva dokázal prirodzenejšie vyobraziť a vymaľovať. Všetko je tu z toho najskutočnejšieho farebného mramoru znázornené tak prirodzene, že človek až žasne: červené líca, čierne oči, farebné odtienky a ostatná majstrovsky vytvorená umelecká malebnosť. Všetko je však urobené tak hladko, že oči nevidia — takisto ako na skle — nijaké švy. Nápis: Unum ex septem altaribus. (Jeden zo siedmich oltárov.)

Od tohto oltára sme šli k inému, kde sa vraj nachádza hlava sv. Andreja.

Potom sme prišli k hlavnému oltáru. Tu nad oltárom je stolec sv. Petra, celý pozlátený a vraj obložený iným rozmanite vyrezávaným drevom. Podopierajú ho štyria mramoroví otcovia. Zľava je pápež Pavol V. Sprava leží mramorový mládenec, ku ktorému zahorel láskou a pred ním aj skonal akýsi cudzinec. Preto na ňom začiernili istú časť, aby sa to hádam nestalo v budúcnosti aj iným.

Potom sme si pozreli náhrobky rozličných pápežov, medzi inými aj Klementa IX. Na náhrobku ktoréhosi pápeža je napísané, že kúpil od tureckého sultána Bajazeta kopiju, ktorou bol prebodnutý Kristov bok, a priniesol ju do tohto chrámu. Ale tá kopija sa ukazuje v Norimbergu. Šli sme ďalej k oltáru, na ktorom je sv. Peter modliaci sa postojačky proti Šimonovi čarodejníkovi a Šimon padajúci zhora. V chráme sv. Františka však ukazujú stopy po kolenách.

Napokon sme pristúpili k hrobu sv. Petra, ktorý sa nachádza uprostred. Je to veľmi nádherná stavba štvorcového tvaru, zhotovená umelecky, celá z mramoru. Zostupuje sa tam po schodoch, ktorých je na oboch stranách asi dvanásť. Z tejto priehlbne vedú dvercia, ktoré sú zavreté. Otvárajú sa hádam iba vtedy, keď odtiaľ vyberajú peniaze nazbierané z almužien. Všetko sa jagá zlatom, striebrom a perlami. Na hornej časti tejto stavby sa nachádzajú veľké pozlátené stĺpy, ktoré siahajú hlbšie pod zem. Podopierajú klenbu, pod ktorou je oltár a na ňom sedem veľkých svietnikov z čistého striebra. Koldokola //hrobu// visia večne horiace lampy, ktoré majú podobu obrovských melónov a znázorňujú kriaky alebo palmy, ale okolo //stojí// aj päťdesiattri //lámp// urobených takisto z čistého striebra. Blízko stĺpov je v mramorovej dlážke, po ktorej sa chodí, otvor do podzemného priestoru a v ňom vraj telo sv. Petra. Preto tam hádžu veľké almužny. Nazdávajú sa, že sa vykúpia z hriechov.

Keď sme si to všetko pozreli, vyšli sme napokon z baziliky sv. Petra a šli sme naľavo stĺporadím popri soche Konštantína Veľkého sediaceho na koni a dívajúceho sa na zlatý kríž.

Potom sme vystúpili po schodoch k veľkým kolégiám, aby sme cez ne vošli do vatikánskeho paláca. Pretože boli zavreté, obišli sme ich a do paláca sme vošli z inej strany.

Palác sa čo do veľkosti vyrovná menšiemu mestu. Je nádherne vystavaný, umelecky vymaľovaný. Schody má tak usporiadané, že sa po nich dá vystúpiť na koni až k streche. Má tri pavlače a nesmierne veľké chodby na prechádzky, jednu nad druhou.

Potom sme vystúpili k tej chýrnej vatikánskej knižnici. Vošli sme do nej kovovou bránou a zabavili sme sa tam niekoľko hodín.

Prvá miestnosť paláca je nesmierne nádherná a ozdobená. Na dĺžku meria okolo dvesto krokov, na šírku okolo tridsať krokov. Ctihodný Tobiáš Masník ju inak odmeral pri chôdzi, nakoľko sa len dalo. Uprostred je dvanásť štvorhranných stĺpov. Každý z nich má hrúbku štyroch krokov. Okolo stien, ale i stĺpov sú skrinky zavreté mrežami a závorami, plné kníh, také vysoké, aby stojaci človek mohol knihy vziať do rúk a prezerať si ich. Nepoužívajú sa tu nijaké rebríky. Okolo každého stĺpu sú skrinky v dĺžke šestnástich krokov.

Z tejto miestnosti sa ide do ďalšej, ktorá leží na ľavej strane. Je takisto dvesto krokov //dlhá//, ale nie je taká široká, lebo uprostred niet ani stĺpov ani skriniek. Skrinky sú iba okolo stien.

Na pravej strane leží celkom podobná miestnosť: takisto má pri stenách plno kníh.

V prvej miestnosti paláca je namaľovaný nad bránou, ktorou sme vošli, Sixtus V., ako sa uznáša o založení knižnice. Zo skriniek okolo stien prvá na pravej strane obsahuje rozmanité biblie. Je na nej majstrovsky namaľovaný Mojžiš, proroci, Kristus, apoštolovia. Druhá obsahuje spisy prvého koncilu. Nad sebou má obraz tohto koncilu a nápis. A tak idú za sebou postupne podľa príslušných období všetky koncily. To isté je aj na druhej strane — až k spisom pápežov, od ktorých sa tu nachádza veľmi mnoho rukopisov. Pri prvom stĺpe odo dverí je Trismegistus so svojimi spismi a iní starobylí spisovatelia. Pri treťom stĺpe sú nejaké Vergiliove, Ovidiove, Ciceronove rukopisy, čínske a mexické obrázky, tabuľky napísané na kôre stromov. Medzi stĺpmi sa nachádzajú glóbusy, ktoré sú zoradené od najmenšieho až po najväčší. V miestnosti, ktorá leží na ľavej strane, nám v dvadsiatej štvrtej skrinke ukázali rukopisnú kázeň blahoslaveného Luthera o manželstve.

V miestnosti napravo stojí stĺp, ktorý svieti v noci. Volá sa Alabaster východu. Je vyšší ako človek, okrúhly a taký hrubý, že jeho obvod sotva možno premerať štyrmi piaďami. //Tu sú uložené spisy Lutherove, Kalvínove a iných Helvétov, ďalej spisy teologické, fyzické, lekárske, právnické, básnické a rečnícke.//

Keď sme si prezreli knižnicu, nakoľko sa to len dalo, náš pán patrón a sprievodca a takisto dvaja milánski šľachtici, ktorí boli s nami, dali knihovníkovi odmenu i dar a poďakovali mu.

Potom sme vyšli von a v tom istom pápežskom paláci sme vošli do pápežovej zbrojnice. V prvej miestnosti sú po oboch stranách stien v dĺžke sto krokov vyleštené štíty a panciere, zastreté tmavými sieťami či záclonami. V druhej miestnosti sa nachádzajú v dĺžke sto tridsiatich krokov muškety, a to na pántoch postavených uprostred — na každom pánte vedno šesť muškiet. Okolo stien vidieť veľké kopije, podperné vidlice na muškety, nad nimi patróntašky, kresadlá, gule, meče a iné. Dve bočné miestnosti sú rovnako dlhé, ale naplnené len mušketami. V ďalších dvoch je zasa plno karabín, pištolí a iných vecí, ktoré potrebujú jazdci. Ustavične sú tu zámočníci, ktorí zbrane dopĺňajú, opravujú, leštia.

Vo vatikánskom paláci sa nachádzajú zbrane pre pešiakov — muškety pre stosedemdesiatpäťtisíc, na Kapitole pre sedemtisíc, vo Svätoanjelskom hrade pre päťtisíc. Aj pre jazdcov je tu veľa tisíc zbraní. Ako nám povedali, v //štátnych// budovách v Ríme sú vraj pripravené zbrane pre vyzbrojenie päťstotisíc ľudí. „Vy však nie tak,“ vraví Kristus!

Keď sme odišli z knižnice a paláca, prišli sme k špitálu sv. Ducha. Tu sú v jednej miestnosti dlhej stopäťdesiat krokov štyri rady lôžok a na nich plno chorých — okolo dvesto. Uprostred stojí oltár, kde sa koná omša. Hore na poschodí sú lôžka pre barónov a cudzincov.

Stadiaľ sme prišli k novému palácu pápežovho vnuka po bratovi. Ešte len teraz sa stavia, ale veľkolepo.

Potom sme sa dostali do koniarne akéhosi kardinála, kde je všetko nádherné, mramorové, kde sú vynikajúce kone, obloky z krištáľu, čo majú hodvábne záclony a podobne.

Keď sme prišli do hostinca, pán patrón od nás odišiel, sľúbiac, že príde zajtra pred naším odchodom z Ríma.

Odpočinuli sme si a so spoločníkom našej cesty, pekárom, ktorý býval v Ríme už štyri roky, sme šli do židovského mestečka. Židov sa v Ríme ráta stotisíc. Pozreli sme si jedáleň pre pútnikov a miesto, kde si pútnici umývajú nohy. Je to celkom ako v kúpeľoch. V mramorových laviciach je pre nohy urobené miesto a v dutine pod lavicami misa a hrada, ktorou priteká voda. Mís je okolo päťdesiat.

Stadiaľ sme vystúpili na vrch Kapitol a tam sme dostali zdravotnú listinu, ktorá sa dáva všetkým cudzincom zadarmo a bez akéhokoľvek vypočúvania. Obsah bol takýto:

Znak Senátu a národa rímskeho

Conservatores Camerae Almae Urbis, Inclytam Urbem Romam, unde GIOVANNI SZIPSER DE GERMANIA, AETATIS ANNORUM 28., STATURAE IUSTAE, PILAMINIS CASTANEI, lator praesentium recessit, nullo omnipotentis Dei gratia epidemiae seu pestis morbo laborare, nec in ea suspicionem aliquam eius morbi esse, praesentium tenore testamur.

Pro S. S. P. Q. R.

Dat. 2. sept. 1675

H. Fabianus Deputatus

*

(Ochrancovia komory dobrotivého mesta svedčíme obsahom tejto listiny, že slávne mesto Rím, odkiaľ odišiel doručiteľ tejto listiny JÁN SZIPSER Z NEMECKA, DVADSAŤOSEMROČNÝ, POSTAVY RIADNEJ, VLASOV GAŠTANOVÝCH, netrpí z milosti všemohúceho Boha na nijakú chorobu hromadnej nákazy či cholery, ba ani v ňom nie je nijaké podozrenie na takú chorobu.

Za Senát a národ rímsky

Dané 2. septembra 1675

H. Fabianus, zástupca)

Podčiarknuté slová sú napísané, ostatné vytlačené.

Keď sme dostali listinu a najedli sme sa, išli sme na miesto, kde zapaľovali oheň na počesť sv. Egídia. Vošli sme aj do jeho kaplnky či kostola,^[195] v ktorom sme videli nesmiernu poverčivosť. Zbiehali sa tam vo veľkom počte ľudia, ktorí prinášali vence z ruží. Chlapec ich dával na palicu, dotýkal sa nimi sochy Egídia a takto ich posväcoval. A ako nám povedali, pripisovala sa im moc uzdravovať duchovné i telesné zlo — nie však bez zárobku.

Nasledujúceho dňa — 3. septembra — okolo siedmej hodiny prišiel do nášho hostinca pán patrón Jakub Weltz a priniesol nám opis cesty do Florencie. Hneď sme sa na ňu vydali, a to takto:

V hostinci zaplatíme dlh a od spoločníka, vojaka Sebastiána, //ktorý tam ostal,// kúpime za šesť a pol júlskych denárov meč. Rozlúčime sa a prejdeme do ulice v „borgo“,^[196] ktorá vedie k bazilike sv. Petra. Stretneme slepého žobráka, ktorého viedol pes na retiazke. Vojdeme do krčmy a //náš// pán patrón nás skvele nakŕmi a pohostí najlepším vínom. Odovzdal nám peniaze, ktoré //predošlého dňa// určili na cestu neapolskí patróni. Niečo z nich zamenil za zlato, aby sme si ich mohli bezpečnejšie uchovať.

A tak sme stadiaľ odišli medzi deviatou a desiatou //raňajšou// hodinou. Pán patrón nás odprevadil asi na pol //nemeckej// míle. Prišli sme do Isoly, vzdialenej od Ríma deväť míľ, do Baccana (7 míľ), do Monterosi (6 míľ). Za týmto mestom sme strávili noc v osamelej krčme postavenej na planine.

Nasledovalo Ronciglione (8 míľ), Viterbo^[197] (10 míľ). Je to veľké a starobylé mesto. Tu robili aj ohňostroj, ťavu, levy //a podobne. Naši spoločníci, nemeckí pútnici, ostali kvôli almužne v tunajšom špitáli.// Potom bolo Montefiascone (8 míľ), //v ktorom sme strávili noc//. Je to mesto ležiace na vrchu. Má výborné víno, iba muškátové. Na brečtanových vencoch, ktoré tu vykladajú ako vývesné tabule, píšu: Est, est, est. Propter nimium est, est est dominus meus de Fucheris mortuus heic est. (Je, je, je. Pre priveľa je, je, je tu zomrel môj pán Fugger.^[198]) Majiteľ krčmy povedal, že tu raz bol pútnik idúci do Gubbia, ktorý vopred posielaval sluhu ochutnať víno. Ak bolo dobré, sluha povedal: Est. (Je). Ak lepšie, //povedal pánovi//: Est, est. (Je, je.). Ak najlepšie, povedal to tri razy. Keď pán nemierne pil tunajšie vychválené víno, hneď vypustil dušu. Sluha mu zložil ten epitaf Propter nimium atď.

Ďalej sme šli do S. Lorenza (9 míľ), do Acquapendente, kde sú nasadené žaby namiesto rýb, do Ponte Sentina (8 míľ) a popri Paglii^[199] (9 míľ) do Radicofani, kde je opevnená tvŕdza. Tu nás veľmi vystrašilo bitie na bubon, akoby tam boli Nemci. //Nazdávali sme sa, že sú to cisárski vojaci.// Potom sme sa uberali popri Scale (8 míľ), Tuome (8 míľ) a Forniceri (8 míľ) do Lucignana (8 míľ).

Keď sme prešli cez tieto miesta, prišli sme 6. septembra do Sieny.^[200] Je to prekrásne, veľké, utešené a všetkými dobrými vecami oplývajúce mesto. Na bráne, cez ktorú sme vošli, //je prosba k Blahoslavenej Panne, aby ochraňovala svoju Sienu. Na druhej bráne, cez ktorú sme vyšli,// je namaľovaná Blahoslavená Mária s nápisom zo zlatých písmen: Monstra te esse Matrem! (Ukáž, že si Matka!) //Vedľa tejto brány// stojí stĺp //cisára// Ferdinanda^[201] a Eleonóry //s nápisom//, že sa tam prvý raz zvítali.

Keď sme stadiaľ odišli, prišli sme do tvŕdze Staggie (9 míľ), do Tavarnelle (8 míľ) a do S. Casciana (8 míľ).

Potom sme sa dostali na predmestie Florencie, kde sme strávili noc vo veľmi zlej krčme. Kúpili sme si tam za dvadsať crazií^[202] (viac ako práve toľko grajciarov) jednu nesolenú, nekorenenú sliepku. Spali sme v špinavom lôžku a ráno sme si stadiaľ odniesli na rukách a na tvári pľuzgieriky ako svrab.