ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Padove sme objavili pána Pavla de Gasparis, úradníka akéhosi baróna. Preukázal nám všetku láskavosť. Dal nám pol imperiála^[219] na cestu a poslúžil nám radami aj listami týkajúcimi sa Récie. Zaopatril nám i sprievodcu, a to takého — vravím — znamenitého mládenca, pána Krištofa Elzeviria, Škóta, ktorý v Padove študoval medicínu a odnášal si výborné svedectvá, ba bol aj v Ríme štyri roky, precestoval takmer celú Itáliu a Francúzsko a ovládal italský jazyk.

A tak sme sa 18. septembra večer vypravili v mene božom z mesta Padovy cez Lombardiu, ktorá podlieha Benátčanom, hoci cez Tirolsko by to bolo kratšie, pohodlnejšie, ale aj nebezpečnejšie, lebo je to cisárska provincia a verbujú sa tam vojaci. Pri odchode nás odprevádzal pán Pavol a iní ľudia, ktorí prišli kvôli Krištofovi.

Lombardia tvorí ešte časť Itálie. Je veľmi utešená. Má nádherné mestá a bujné polia. Rieka Pád ju rozdeľuje na Predpádsku a Zapádsku. Prešli sme ju, najmä časť, ktorá je pod panstvom Benátčanov.

Prvé boli mestá Vicenza^[220] a Verona,^[221] bohaté a oplývajúce všetkými vecami, vínom, chlebom, ovocím a iným. Druhá bola pevnosť Peschiera pri jazere Benacum, ktorá sa ľudovo volá Lago di Garda. Tretia bola Brescia^[222] (volá sa tak po italsky, ale po latinsky Brixia) pri rieke Carza, chránená mocnými múrmi a pevnosťou, z ktorej sa gubernátor nikdy neodvažuje vyjsť. Štvrté bolo Bergamo,^[223] ktoré je od Brescie vzdialené tridsať míľ.

//Do Vicenze sme prišli 19. septembra. Toto mesto je veľmi chýrne a oplýva pozemským bohatstvom. Nezdržali sme sa v ňom dlho, ale šli sme na predmestie, kde sme sa naobedovali, hoci trochu včasnejšie. Tu možno vidieť veľa zrúcaných veľkých domov. Pôda je úrodná. Polia poskytujú štedro chlieb, drevo i víno. Oddeľujú ich krásne vysadené stromy ako parcely. Pri stromoch je vinič, ktorý vyrastá dohora a dáva veľmi bohatú úrodu. Vinič sa neokopáva — iba korene. Zdá sa, že sám prináša plody. Saracénske obilie (turecké žito) tu rastie vo veľkej hojnosti a zváža sa na vozoch do stodôl.

Do Verony, ktorá je od Vicenze vzdialená tridsať italských (sedem a pol nemeckých) míľ, sme prišli 21. septembra. Vošli sme do nepomenovanej krčmy a okolo desiatej hodiny sme sa najedli. Priniesli žaby. Mali výborné víno.

Toto mesto je veľké, pekné a mocné. Na tej strane, ako sme prišli, stojí na rovine nesmierne veľký chrám s kláštorom. Benátski posádkoví vojaci sú tu zväčša Dalmatínci, oblečení takmer podľa uhorskej obyčaje. //V meste je// nesmierne veľké divadlo, ktoré postavil Július //Caesar//. Podobá sa rímskemu //Koloseu či// amfiteátru, //ale tu vo Verone nie je také rozborené. Keď sme zaplatili niekoľko soldov, vpustili nás dnu a celé sme si ho prezreli.// Má oválny tvar. //Zdola// nahor sa v ňom stupňovite dvíha //päťdesiat sedadiel// tak, že zo všetkých sa zhora až celkom nadol a stadiaľ zas až celkom nahor otvára mnohým tisícom ľudí voľný výhľad. //Sedadlá sa obnovujú. Vodovody pomocou kolies čerpajú vodu a vlievajú ju do žľabov, ktorými sa odvádza do mesta. Cez mesto tečie z Álp smerom od Trenta dosť veľká rieka a tu vraj už splavná.

Keď sme tadiaľ prešli, prišli sme do akýchsi vŕškov, kde dedinčania často zbíjajú. V celom kraji sa nenájdu ničomníci, podobní tým, čo obývajú tieto miesta. Vyhľadávajú totiž každú príležitosť, aby škodili pocestným, odkiaľ je príslovie: Villanos generat tellus Paduana diablos. (Padovský kraj rodí čertovských sedliakov.) S pomocou božou sme tadiaľ prešli šťastne a bezpečne.

Napokon sme prišli priamo k pohoriu, chýrnemu v celej Európe, ktoré sa volá Monte S. Baldo. Rastú v ňom totiž rastliny takmer každého druhu. Pretože v Padove sa prednáša botanika a medicína, putujú sem študenti botaniky, aby nadobudli vedomosti o rastlinách. Blízko je aj Lago di Garda, v ktorom sa nachádzajú ryby každého druhu. Tento výtvor prírody leží medzi dvoma úpätiami Álp. Takmer na každom brehu sa loví. Monte Baldo, Lago di Garda — due belle cose. (Monte Baldo, Lago di Garda — dve pekné veci.)

Keď sme zanechali pohorie trochu za chrbtom, prišli sme k pobrežiu spomenutého jazera a vošli sme do veľkej pevnosti Peschiery.

Do Peschiery sme prišli 22. septembra okolo štvrtej hodiny popoludní (bola pätnásta nedeľa Trojičná). //Táto //pevnosť// je //dobre// a prirodzene opevnená //z jednej strany vodou jazera i valom, z druhej mohutným valom i priekopami, ktoré sú tiež napustené vodou, ba aj nabitá vojakmi.// Cez mesto preteká a obteká ho spomenuté jazero. Bývajú tu takmer iba vojenské posádky. Je nesmierne vystrojené vojenskou výzbrojou. //Predsa nás však pokojne pustili dnu a nebránili nám v pohostinnom prijatí. Pamätali sme však na napomenutie, ktoré sme dostali v Benátkach. Odišli sme stadiaľ a až v noci sme prišli do krčmy vzdialenej odtiaľto štyri míle. Tu sme prenocovali.

Do Brescie sme prišli 23. septembra. Toto mesto je medzi ostatnými mestami v Lombardii takmer najkrajšie.// Pre bohatstvo, ktorým prekvitá, ho nazývajú nevestou mesta Benátok. //Má neveľmi vysoký zámok, okolo ktorého sú priekopy vydlabané v skale. Nepozreli sme si tu však nič vzácne, lebo takmer ustavične// sme pokračovali v ceste. Do Bergama sme prišli 24. septembra. //„Ja som však,“ — vraví Masník — „už ledva aj veľmi pomaly vládal kráčať, lebo mi náhle napuchli lýtka nad členkami a zapríčiňovali mi nemalú bolesť.“ Ubytovali sme sa v krčme U zlatého anjela.

Medzitým sme sa tu starali o svoje veci a šli sme hľadať bratov Pestoluziovcov — Juraja a Jána, pre ktorého sme mali list napísaný v Benátkach. Keď sme ho tak ľahko a chytro nenašli, ponevierali sme sa po meste.

Mesto je od Milána vzdialené jeden deň cesty.// Rozprestiera sa na úpätí Alp smerom na Réciu: na vysokom a strmom vŕšku a zo všetkých strán ho obkľučujú múry a z jednej strany aj vysoké násypy. Nad ním je na ešte vyššom vŕšku //veľký// zámok, //ako mesto// veľmi //dobre// opevnený, naozaj súci na ochranu mesta a predmestí. Na obvode mesta sa totiž rozkladajú štyri susediace predmestia, podobné ako v Miláne. //Je to dosť veľké a pekné mesto. Má dve časti. Uprostred leží staré mesto, na úpätí nové mesto, v ktorom je plno liečivých vôd. Pretože je pri Alpách, nepochybne mu nikdy neubúdajú. V meste majú nadostač mlynov. Vody rieky, inak dosť veľkej, tečú krížom cez záhrady a hojne zavlažujú zem. Jedna leží poniže druhej, čo je veru zriedkavé.//

Keď sme //našli// pána Pestoluzia, navštívili sme ho a odovzdali sme mu poslaný list. Prijal nás úctivo //a potvrdil, že nás už dobre pozná. Je nemeckej národnosti, pochádza z Helvécie a má veľkú rodinu v St. Gallene. Stadiaľ je aj jeho brat, ktorý tu vtedy nebol. Dopisujú si s Benátčanmi. Preto aj hneď doniesol list, ktorý dostal ohľadne našej veci z Benátok, keď sme medzitým boli na ceste. Dal nám aj list,// ktorý pre nás vopred poslal z Benátok pán Ján Baptista Schorcio. //List bol vložený do jeho listu.// Obsah mal tento:

Salutem a fonte salutis!

En, vobis, viri clarissimi, commendatitias, quas vobis spoponderam, at quidem in celeberrimum Helvetici ordinis antistitem, qui vos non minus benigne excipiet, ac si eiusdem essetis consortii, cum bonus ille vir, qui vos ab hinc properaturos sub ipsum Vestri abitus punctum una cum amico illo Tergestino inviserat, iam satis ipsi repraesentaverit Communem afflictorum causam, quorum libertati consulendae nulla nobis pro iisdem intermittitur cura, absque ullo discrimine eorum confessionis, id quod etiam vobis in Svaviam tendentibus ex aequo redditurum iri a bonis Helvetiae viris nullus plane dubito. Et sic Deum precor, ut vos ubique gentium incolumes servet laetosque faciat de libertate sociorum quoque. Restat, ut si forte quid nummorum Vobis deesset, ad dominos Pestolutios Pergami recurratis, quos etiam de itinere ulterius instituendo consulere potestis, memores, quod sint Tigurinae sententiae, eoque Vobis non minus reformidandi.

Vos etiam atque etiam valere iubeo. Nominum et virtutum Vestrorum addictissimus J. B. S.

Venetiis 21. sept. 1673

*

(Blaho zo studnice blaha!

Hľa, najjasnejší muži, tu sú pre Vás odporúčania, ktoré som Vám sľúbil, a to slávnemu biskupovi helvétskeho duchovenstva, ktorý vás prijme nemenej láskavo, akoby ste patrili do toho istého spoločenstva, lebo ten dobrý muž, ktorý Vás navštívil s tým terstským priateľom v okamihu Vášho odchodu, keď ste sa stadiaľ poberali preč, mu už dostatočne predstavil spoločné položenie postihnutých, o ktorých sa veru neprestaneme starať, aby sme im dopomohli na slobodu, nech sú akéhokoľvek vyznania, čo títo dobrí muži v Helvécii — ako o tom vôbec nepochybujem — rovnako splnia aj Vám, hodlajúcim ísť do Švábska. A tak prosím Boha, aby Vás uchoval kdekoľvek na svete v dobrom zdraví a potešil Vás aj slobodou druhov. A čo ešte ostáva povedať? Keby Vám azda chýbali peniaze, aby ste sa v Bergame obrátili na pánov Pestoluziovcov, s ktorými sa môžete poradiť aj o pláne ďalšej cesty, pamätajúc, že sú zürišského zmýšľania, a preto sa ich nemusíte ani najmenej báť.

Opäť a opäť Vás pozdravujem.

Najoddanejší služobník Vašich ctihodností J. B. S.

V Benátkach dňa 21. septembra 1675)

Do tohto listu bol vložený ďalší list — //odporúčací//, ktorý napísal v Benátkach //pán doktor// Mikuláš Zaffius pánu doktorovi Jánovi Henrikovi Heideggerovi.^[224] //Ako sme sa potom dozvedeli v Zürichu, jeho obsah bol: ako kupci augsburského vyznania ochotne zložili peniaze, aby vykúpili terstských väzňov bez ohľadu na náboženstvo, keďže medzi nimi boli len traja luteráni, no dvanásti kalvíni, tak aj oni nás majú prijať láskavo, hoci sme augsburského vyznania.//

Keď sme si prečítali náš list //a dostali sme list, ktorý sme mali zaniesť do Zürichu//, žiadali sme pána Pestoluzia o radu ohľadne bezpečnejšej cesty. Poradil nám, aby sme sa nepúšťali cestou cez milánske vojvodstvo smerom na jazero Como, hoci je aj ľahšia aj kratšia, ale inou cestou, čo aj dlhšou, ale bezpečnejšou. Územie tamtoho panstva je totiž španielske, a tak pre pocestných menej bezpečné, lebo sú vystavení dotieravému vypočúvaniu.

Potom //pán Pestoluzius// napísal //a pripojil ďalší// list — svojmu //pánu// bratovi Konrádovi do Zürichu a iný — takisto svojmu bratovi Júliovi Pestoluziovi, doktorovi medicíny, do Chiavenny, //aby nás poučil o ďalšej ceste. Keď nás vyzval, aby sme si vzali peňazí, koľko nám len treba, ba ponúkal nám ešte viac, rozvážili sme si to a //prijali sme na cestu štyri imperiály //(skudy), keby bolo treba najať mulice, lebo sme mali zoslabnuté nohy a cesta cez Alpy bola namáhavá.

Pán Pestoluzius// napísal takýto plán cesty: //Cesta z Bergama cez Montagna S. Marco^[225] (Pohorie sv. Marka) do Chiavenny: Z Bergama do Sedriny — 7 italských míľ, Zogno — 2 míle (nocovali sme), S. Pellegrino — 3 míle, S. Giovanni Bianco — 3 míle (nocovali sme), Mezzoldo (10 míľ), Montagna S. Marco, Morbegno — 10 míľ (rieka Adda, ústie Addy, popri brehu), Chiavenna.//

Potom nás prepustil so želaním všetkého dobrého. Strávili sme tu však jeden deň, lebo ctihodného pána Masníka boleli nohy a nechali sme si aj vyprať šaty. Ale potom sme sa dali na cestu cez Alpy — cez Montagna S. Marco.