ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

//Keď sme prišli do Padovy,^[206] bolo 15. septembra (štrnásta nedeľa Trojičná). Toto mesto sa veľkosťou hádam vyrovná Bologni. V obvode má rovnako sedem míľ. Nielenže sme tu prenocovali, ale aj// ostali až do večera //nasledujúceho// dňa.

Prezreli sme si mesto a medziiným sme vošli do chrámu, v ktorom je hrob sv. Antona z Padovy. Ak aj neprevyšuje hrob sv. Petra v Ríme, predsa sa mu ľahko vyrovná. Je na bočnej strane v chráme, mramorový, dlhý dvanásť krokov, široký osem krokov. Vystupuje sa k nemu po dvanástich mramorových schodoch. Koldokola sú ako veniec rozličné pozlátené sochy, nad ním uprostred oltár. Steny kaplnky sa skvejú obdivuhodnými, jemnými, akoby živými sochárskymi prácami z ozajstného mramoru a chvália jemný vkus umelcov, ktorí tu majú svoje mená, väčšmi než ľudské velebenie. Ako živé sa tu predstavujú posvätné príbehy. Na strieborných reťaziach visí päťdesiat strieborných, pozlátených lámp. Najväčšia, ktorú daroval francúzsky kráľ (sú tu totiž dary mnohých kráľov, kniežat atď.), je taká obrovská, že ani dvaja naozaj mohutní muži ju nemôžu oblapiť, ani keď roztiahnu plecia a ruky. Dookola //tejto lampy// sú postupne umiestnené ustavične menšie, večne horiace. V hornej časti majú sklenú nádobku naplnenú olejom, ktorý sa zapaľuje vlnou. Každý deň je tu taký veľký zhon, také množstvo čakajúcich a tlačiacich sa ľudí, že keby Boh prebýval v ľudskom tele, sotva by ho smrteľníci zahrnovali tou úctou a takou nádherou. Deň čo deň o druhej hodine popoludní sa totiž otvára oblok na mramorovej stavbe štvorhranného hrobu, ľudia sa vtedy húfne zbiehajú a tisnú k obloku (mnísi však stoja obďaleč, chichocú sa a vysmievajú), nahrnú sa tam do všetkých kútov a dávajú almužny mníchom, ktorí sú vnútri a ukazujú v krištáľovej nádobe hlavu i jazyk sv. Antona. A ako nám povedali, mnísi ochotne bozkávajú ženy. Takýmito daromnicami tu každý deň vyžmýkajú kráľovské príjmy. Zbiehajú sa sem totiž aj domáci ľudia, keby tu hádam nebolo vôbec pútnikov. Tí však nikdy nechýbajú.

Vošli sme aj do chrámu sv. Justíny, ktorý sa teraz veľmi nákladne prestavuje. Ukazuje sa tam truhla a telo sv. Lukáša a telo sv. Zuzany. Ten svätý je však taký chudobný, že návševníci sa dívajú na prastarú truhlu z hrubých dosák, okolo ktorej sú železné mreže. A hoci cez zlomenú dosku možno nazrieť dnu, predsa tam nevidieť nijakú kosť alebo stopu po tele. Preto sa tu nedávajú ani almužny.

Okolo Padovy a popri nej tečie rieka Pád, po ktorej sa každý deň plavia z Padovy do Benátok. Nasadnú a zdvihnú kotvu večer a do Benátok prídu v raňajších hodinách alebo tú plavbu konajú od raňajších do večerných hodín. Tak to robia aj z Benátok do Padovy. Tu sme si najali majiteľa lode, zaplatili sme po dvoch lírach^[207] (líra činí dvadsať soldov) a 15. septembra //večer// sme sa plavili //z Padovy// do Benátok.