Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ján Simonides:
Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Zuzana Šištíková, Iveta Štefániková, Erik Bartoš. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 147 | čitateľov |
Dňa 9. novembra — //podľa nového spôsobu (bola sobota pred dvadsiatou druhou nedeľou Trojičnou)// sme prišli do Norimbergu.[266] //A pretože sme ešte nemali sprievodný list, v bráne nás zadržali strážcovia. Niesli sme však list od pána doktora Eliáša Veiela z Ulmu pre pána Jána Fabricia, hlavného duchovného pri chráme Panny Márie. Ubytovali sme sa v krčme U bieleho anjela.//
V Norimbergu sme zakúsili všetku láskavosť, predovšetkým vďaka odporúčaniu, ktoré ctihodnému pánu Jánovi Fabriciovi[267] poslal vopred ctihodný pán Ján Fabricius z Benátok a po nás vznešený pán Eliáš Veiel z Ulmu. Jeho priazeň, pomoc a starostlivoť nám umožnila prístup k významným mužom (pozri pamätníčky), ba mnohí nás aj podporili svojou štedrou rukou.
//Keď spomenutý pán Fabricius otvoril list, jeho syn nás zaviedol s pamätníčkami k niektorým duchovným cirkvi, ktorí nás prijali veľmi vďačne. Medzi nimi bol ctihodný a vznešený muž, pán magister Ján Graff, diakon pri chráme blahoslaveného Sebalda, ozajstný veľký priaznivec a otec, ktorý nesmierne spolucítil s naším nešťastím.
Keď na nejakej kršteneckej hostine padla o nás zmienka, znamenitá, zbožná pani a naša matka, pani Zuzana Poppia,[268] ustavične sa vypytovala na nás a pozvala nás k sebe. Vyzvali nás, aby sme sa stretli so ctihodným pánom magistrom Pavlom Weberom, druhom pána magistra Graffa. Zaviedol nás k pani Poppii,// ktorá nás prijala ako anjelov. //Už tam na nás čakala aj jej sestra pani Anna Holhagenová. Tie dve sestry nám poskytli jedinečné dobrodenie. Každá nám dala okrem poživne i peňažný dar. Keď prišiel pán Poppius, aj on mal takisto s nami súcit. Nasledujúceho dňa nám pán Poppius venoval skvostné biele šaty.
Keď sme bývali už týždeň U bieleho anjela,// pani Zuzana Poppia nás zverila pohostinnosti svojho príbuzného Holhagena — //teda svojej sestre, ktorá nám poslúžila osobitnou izbou, bohatou stravou, čistými lôžkami a všetkými potrebnými vecami.// Postarala sa aj o kúpeľ// a o všetko, čo patrí k zdraviu. Dobrá pani odporúčala náš osud do pozornosti aj iným, ktorí mali s nami nemenší súcit.
Keď sme prežili ďalší týždeň v takejto starostlivosti// a hostili nás štedro sedem dní, //naša spomínaná// matka nás vystrojila pekným peniazom na cestu, //obdarovala nás na pamiatku knižkami// a prepustila nás zo svojho objatia so slzami a bozkami. Aká učená je táto žena, to vysvitá z listov, ktoré nám často posielala (pozri ich). //Mezitým čo sme sa zdržiavali v Norimbergu, pozerali sme si a prezerali toto prekrásne mesto.// Navštívili sme aj knižnicu, najprv čo patrí veľkému mužovi Michalovi Dilherrovi,[269] potom mestu a norimberskej republike. //Vošli sme teda do nesmierne veľkej norimberskej knižnice, kde medzi inými vecami, ktoré si hodno pozrieť, dajú sa vidieť tieto zriedkavosti:
Po prvé: grófi namaľovaní na vynikajúcom obraze.
Po druhé: stôl pomaľovaný veľmi jemnými čiarami, matematickými obrazcami a nezvyčajnými vecami.
Po tretie: rozmanité kostry — človeka, opice, psa, králika, orla, dojčaťa a štvornohej sliepky.
Po štvrté: rozličné pozlátené matematické prístroje.
Po piate: kamienok, neveľký, ako vajce, nájdený v človekovi.
Po šieste: skamenené hrozno.
Po siedme: kohútie vajce, z ktorého sa vraj liahne bazilišok.[270]
Po ôsme: hrniec, do ktorého sa zbierali slzy plačiek.[271]
Po deviate: pohanská kadidelnica.
Po desiate: lebka švábskeho a nemeckého vojaka[272] — dve rovnaké, ale švábska hlava je dvojnásobne hrubšia ako nemecká lebka.
Po jedenáste: stromová kôra, na ktorej je písmo.
Po dvanáste: prvá vytlačená kniha.[273]
Po trináste: mexická modla pozlátená od uší, umne spracované perly.
Po štrnáste: umelecky zhotovená truhlica, v ktorej sú pamiatky z vrchov a miest v Palestíne a Jeruzaleme.
Po pätnáste: veľká truhlica ozdobená zlatom a striebrom, v ktorej bol ukrytý oštep či kopija, ktorou prebodli Kristov bok, a plášť, ale teraz sa opatrujú v chráme Sv. ducha.
Po šestnáste: truhlica (nemožno ju vynechať), kde sú vlastnoručné zápisky spomenutej panny Kataríny Carthusie[274] a medzi nimi aj biblia.
Po sedemnáste: hebrejská kniha bez formúl v pôvodine,[275] ktorú si židia doteraz necenia, ale blahej pamäti Michal Dilherr z nej čítal na príkaz Jeho Veličenstva Leopolda[276] v prítomnosti jezuitov, ktorí ten text nepoznali.
Po osemnáste: Opatrujú tu sklený cifrovaný pohár, ktorý kedysi použil pri hostine blahoslavený doktor Luther v prítomnosti doktora Justa Jonasa.[277] Na pohári možno čítať túto báseň:
Dat vitrum vitreo Jonae — vitrum ipse — Lutherus, ut fragili vitro similem se norit uterque. * (Dáva sklo sklenému Jonasovi — no sklo len sám — Luther, aby obaja znali, že podobní krehkému sklu sú.)
Pozri obšírnejší opis v osobitnej rozprave.
Videli sme tu aj zámok a iné veci, ktoré si hodno pozrieť. V meste sme boli aj pri moste, kde je verejný mäsový trh. Stojí tam kovový vôl s epigramom:
Omnia habent ortus suaque inerementa, sed ecce, quem cernis nunquam: bos fuit hic vitulus. * (Všetko má veru svoj vznik a svoj vzrast, ale, hľa, toto vôbec sa rozoznať nedá, že ten vôl teľaťom bol.)
Všade boli ubytovaní cisárski vojaci. Aby sme bezpečnejšie prešli, najali sme si riadny koč na štrnásť míľ, to jest do Coburgu. Zaplatili sme šesť ríšskych florénov za odvezenie a stravu.// Od vznešeného pána doktora Jána Fabricia sme dostali listy pre pána Heina a doktora Carpzovia[278] v Coburgu. //Odišli sme 23. novembra (bola sobota pred dvadsiatou piatou nedeľou Trojičnou).
Dňa 25. novembra sme prešli cez pevnosť Forchheim a 26. sme strávili noc v pápeženskom meste Bambergu,[279] kde je na čele biskup Otto. Nachádza sa tu aj Ottova akadémia. Biskupská záhrada je najchýrnejšia v celom Nemecku.//
Dňa 29. novembra sme prišli do Coburgu. //A pretože tam bola generalita cisárskeho vojska, nestretli sme sa s nikým, ani s doktorom Carpzoviom.// Pre neprítomnosť pána Heina a pre nepriaznivý osud doktora Carpzovia sme sa teda pobrali preč bez nejakého výsledku. //Odchádzali sme v trhový deň s ľuďmi z trhu a toho istého dňa, keď sme sa pohli (29. novembra), sme prišli do mesta, ktoré sa volá Neustadt. Chceli sme si v ňom odpočinúť v noci. Vošli sme teda do krčmy. Pretože však bolo všade veľa vojakov, museli sme stadiaľ v noci vo veľkom strachu putovať ďalej. V tej krčme totiž vojaci nebezpečne strieľali. Keď sme sedeli pri peci, vystrelili medzi nás, ale puška bola nabitá iba papierom.
[266] Norimberg… — mesto ležiace pri rieke Pegnitz, ktoré má starý zámok (12. stor.), gotický chrám sv. Vavrinca (1274 — 1477), sv. Sebalda (13. stor.), Panny Márie (14. stor.), sv. Ducha (14. stor.) a i.
[267] Ján Fabricius — možno zhoda mena s Jánom Fabriciom z Benátok alebo omyl
[268] Zuzana Poppia — latinská poetka v Norimbergu. Spomínané listy sú nezvestné.
[269] Michal Dilherr — Ján Michal Dilherr (1604 — 1669), luteránsky teológ, filológ, profesor rétoriky, histórie a filozofie (Jena a Norimberg), hlavný duchovný a rektor gymnázia (Norimberg), ktorý napísal viacero latinských a nemeckých spisov (De ortu et progressu, usu et abusu musicae — O vzniku a vývine, užívaní a zneužívaní hudby, 1643; Hausprediger — Domáci kazateľ, 1651 — 1654, a i.).
[270] bazilišok — bájny netvor, ktorý má kohútie telo s trojitým hadím chvostom, na hlave korunu a usmrcujúci pohľad
[271] slzy plačiek — pravdepodobne plačiek, ktoré nariekali na pohreboch
[272] lebka švábskeho a nemeckého vojaka… — nejasné miesto (Pénterov variant, l. 147 a: Crania Suevici militis et Germani duo paria adeo ut Suevicum caput crassus sit in duplo et supra cranis Germani — … a nad nemeckou lebkou?); možno lebka švédskeho vojaka (?)
[273] prvá vytlačená kniha — dvojzväzková biblia (1455 alebo 1456), ktorú vytlačil vynálezca kníhtlačiarskeho umenia Ján Gutenberg (medzi rokmi 1397 a 1400 — 1468)
[274] zápisky spomenutej panny Kataríny Carthusie — ani v jednom variante sa nespomína
[275] bez formúl v pôvodine — pravdepodobne bez poznámok a glos
[276] Leopold — Leopold I. (1640 — 1705), panovník z rodu Habsburgovcov, rímsko-nemecký cisár (od r. 1658) a český i uhorský kráľ (od r. 1657)
[277] doktor Justus Jonas — (1493 — 1555), nemecký reformátor, profesor teológie a prepošt vo Wittenbergu. Lutberov pomocník (napr. aj pri preklade Starého zákona)
[278] doktor Carpzovius — August Carpzov (zomrel r. 1683), doktor práv, kancelár v Coburgu (od r. 1651) a tajný radca v Gothe (od r. 1675), ktorý bol aj spisovateľom (Meditationes passionales — Veľkonočné rozjímania)
[279] Bamberg… — mesto ležiace pri rieke Regnitz, ktoré má starobylý dóm (11. — 12. stor.), chrám sv. Jakuba (11. — 12. stor.) a chrám Panny Márie (1320 — 1387). R. 1647 v ňom biskup Melchior Otto založil z bývalého gymnázia akadémiu (univerzitu), ktorá trvala až do r. 1803.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
