ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V otčine ma po troch rokoch a štyroch mesiacoch odlúčenia od mojich prijalo natešené príbuzenstvo v dedine Šariš pri Prešove. Bolo to 30. mája — v nedeľu Exaudi (Vyslyš),^[326] to jest v šiestu nedeľu po Veľkej noci. Boh veru vyslyšal prosby a náreky moje i mojich a nedopustil, aby spravodlivý naveky zakúšal nepokoj. Preto je Pán hoden, aby bol pochválený a slávený vtedy, teraz a až na veky vekov.

Potom som sa pobral s pánom Andrejom Langom^[327] do Poľska, aby som našiel pre seba a svojich útulok. Šli sme cez Sącz, Szczepanowice, Tarnów atď. Dosť som sa presvedčil o jeho láskavom srdci, a to nielen na ceste, kde ma choval na vlastné trovy a poskytol mi zadarmo koňa, ale aj neskôr, lebo ma vystrojil peniazmi na spiatočnú cestu, aby som mohol pokračovať v cestovaní, na ktoré som sa podobral.

Dva týždne som ostal v Szczepanowiciach a v Tarnówe. Pretože sa mi však nenaskytla nijaká príležitosť, aby sme tam — ako som očakával — mohli ostať a žiť, vrátil som sa do Uhorska a tri mesiace som trčal v kadejakých jeho kútoch: raz v Prešove, raz v Levoči, potom na inom mieste a v inom brlohu ako Eliáš, vyčkávajúc, dokiaľ bude vojnová vrava, dokiaľ búrka, dokiaľ valiace sa pohromy.

Poznal som veru, že otčina je nevďačná voči statočným synom, a skôr macocha než matka, lebo ešte zúri voči vlastnému plodu. Vstúpil som do nej ako líška a ostal som v nej ako zajac, ale jej ukrutnosť ma pohla, aby som z nej napokon odišiel ako apoštol, strasúc zo seba prach.

Dňa 5. septembra som prišiel do Žiliny. Práve tadiaľ prechádzali vojská generála Koppa a Staba.^[328]