Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ján Simonides:
Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Zuzana Šištíková, Iveta Štefániková, Erik Bartoš. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 147 | čitateľov |
Z Görlitzu sa vrátil ctihodný pán Masník do Zittau. Zapísal mi svoje meno do pamätníčka, a to takto:
Amicus certus in re certa cernitur. [319]
APPLICATIO: Hic amicus J. S. certus et praesens in re incerta seu fortunarum terrenarum dubia cernitur etiam in liberiori aura constitutus immutatus.
EXPLICATIO: Convenit cum suo adiuncto Tob. Masnicio eodem genere, quippe ex familia sacerdotali ortus; sub iisdem praeceptoribus Eperiesini institutus; ob veritatem evangelii incarceratus, afflictus, abductus, venditus etc. Numero, cum nemo mortalium separatis a concaptivis arbiter et testis calamitatum multarum adfuerit, unus unius ope et praesentia recreatus saepe. Et casu tam scilicet multiplici et vario, ut dici vix quaeat, tamen divina miseratione et hominum pia compassione benigniter, clementer et potenter temperato. Eidem porro gratiae, Te amice et frater probatissime, Tuamque sortem et seipsum ulteriori favori, candori et memoriae Tuae commendans, T. M., q. D. Illaviensis, iam exul fatorum admirandorum socius, candidum adscribit Vale.
*
(Verný priateľ sa poznáva v nešťastí.
POUŽITIE:[320] Tento priateľ Ján Simonides, verný a nápomocný v nešťastí čiže v neistom pozemskom šťastí, poznáva sa nezmenený aj vtedy, keď je v slobodnom vánku.
VYSVETLENIE: Zhoduje sa so svojím spoločníkom Tobiášom Masníkom v tom istom pôvode, lebo pochádza z kňazskej rodiny. Vzdelávali ho tí istí prešovskí učitelia. Pre pravdu evanjelia bol uväznený, sužovaný, odvlečený, predaný atď. Keď po odlúčení od spoluväzňov nebol nijaký smrteľník sudcom a svedkom mnohých nešťastí, veru jeden druhého neraz oživil svojou pomocou a podporou. A bolo to v nešťastí, takom mnohonásobnom a rozmanitom, že sa to sotva dá povedať, no predsa božským milosrdenstvom a ľudským súcitom dobrotivo, láskavo a účinne zmiernenom. Priateľ a brat najmilší, odporúčajúc ďalej tej istej láskavosti Teba i Tvoj osud a seba samého Tvojej najhlbšej láske, priazni a spomienke, pripisuje úprimné zbohom Tobiáš Masník, kedysi ilavský diakon, teraz vyhnanec, druh v podivuhodných osudoch.)
Tu teda rozdelili pomery a okolnosti tých, čo kedysi spojil nešťastný osud, ale v srdci ustavične ostali najväčšími druhmi a priateľmi.
Na tomto mieste som ostal celé štyri mesiace u pána Samuela Stellera, krajčíra. Venoval som sa posvätnému rozjímaniu, očakávajúc oslobodenie Siona[321] a nové zhromaždenie rozptýleného Izraela.
Tu je pripojený náčrt Kristovho hrobu, ktorý sa nachádza v Jeruzaleme. Pozri ten nákres na osobitnom papieri. Na mieste, kde jedávali žiaci,[322] sú tieto verše:
Sirenum instar habent ignavo perdita luxu lustra domus, silvae, rura, popina, Venus. Quae fugiens, Emerice, cava trabe caerula sulcas, multa solo passus, multa pericla salo. Ergo sedens virtus rediviva ad busta Jehovae, donatum merito vexit honore domum. Ut non parcus opum patriae haec monumenta locares, virtitutis figens celsa tropaea tuae. Sic geminas tendes palmas passoque capillo victam se Siren sub tua rura dabit. (dolu) Imitare virtutem, ne aemulare virtutem. Virtutem colere pars est, non invidere. Anno 1570 (So zhubnou márnivosťou sa slávia namiesto Sirén[323] domy aj lesy aj polia, krčma aj vášeň aj slasť. Pred tým ty utekáš, Imrich, a loďou rozrývaš vlny, na zemi znášajúc mnoho, mnoho aj na mori však. A tak cnosť oživená, čo meškala pri božom hrobe, so zaslúženou poctou niesla si domov ten dar. Keď si ten pamätník umiestnil v otčine, nešetriac grošom, svojej cnosti si vztýčil vznešený pamätník, ver. Ruky spínaš a Siréna premožená už rada s rozpustenými vlasmi na tvojich poliach chce byť. (dolu) Nasleduj cnosť, nerevni na cnosť. Cnosť sa patrí pestovať, nie závidieť. Roku 1570)
Boli napísané na pamiatku patróna Imricha, görlitzského mešťana a radného pána, ktorý dal toto dielo vytvoriť a postaviť na vlastné náklady, a na vlastnej pôde a pozemku, a to podľa náčrtu, ktorý si priniesol z Jeruzalema.
Na görlitzkej radnici je erb namaľovaný roku 1511. Nad dverami, ktorými vchádza mestská rada na súdne rokovanie, je napísané:
Quisquis senator officii causa curiam ingrediens, ante hoc ostium privatos affectus omnes abiicito. Iram, vim, odium, amicitiam, adulationem etc. Nam ut aliis aequus aut iniquus iudex fueris: ita quoque iudicium Dei expectabis et sustinebis.
*
(Každý radný pán, vchádzajúci do radnice služobne, nech pred týmto vchodom odloží všetky osobné city: zlosť, násilie, nenávisť, priateľstvo, pochlebníctvo atď. Lebo ako iných budeš spravodlivým alebo nespravodlivým sudcom, taký aj budeš očakávať a podstúpiš boží súd.)
Na stene pod erbom je toto:
Gleich und recht theil mit männiglich und nicht nach Gunst das Urtheil sprich. Den Armen hör, sein Noth betracht, so wirst von Gott und Welt geacht. Denn wo du hältst unrecht Gericht, wirds’ dir Gott wieder schencken nicht. * (Spravodlivo vyslov svoj súd, a nie podľa priazne rozsúď. Núdznych slúchaj, rozváž biedu, Boh i svet ťa sláviť budú. Keď však budeš súdiť bludne, Boh ti to ver nezabudne.)
Dňa 22. marca roku 1677 som odišiel z Görlitzu a 24. marca som prišiel do Vratislavi.
[319] Amicus certus… — (lat.) citát z Ciceronovho filozofického diela Laelius de amicitia (Laelius o priateľstve XVII, 64)
[320] použitie — lat. aplikácia (aktualizované využitie citátu)
[321] očakávajúc oslobodenie Siona… — Jeruzalema, ktorý dobyl Titus a rozptýlil Izraelitov (tu v obraznom zmysle evanjelická cirkev, jej kňazi a veriaci v Uhorsku)
[322] na mieste, kde jedávali žiaci… — zrejme v záhrade görlitzského radného pána Imricha, kde bola postavená aj kópia Kristovho hrobu (1481 — 1489) a kde asi bola neskôr školská záhrada
[323] Sirény — morské nymfy (víly) v gréckej mytológii, bývajúce na ostrove pri Sicílii, ktoré vábili čarovným spevom plavcov na breh, aby ich zahrdúsili a vycicali z nich krv. Spevom ich premohol len Orfeus. Znázorňovali sa so ženskou hlavou a vtáčím telom.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
