ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dňa 20. decembra sme prišli do Lipska, ktoré je od Naumburgu vzdialené šesť míľ. Pretože sme mali kniežací list do Drážďan, ponáhľali sme sa tam, aby nezastaral. Nechali sme teda svoje batohy v Lipsku a 26. decembra (bolo sv. Štefana) sme sa pešo pobrali do Drážďan.

Do Drážďan sme prišli 29. decembra (bola nedeľa po Kristovom narodení).// Keď tamojší veliteľ uvidel list, bez nejakého prísnejšieho vypočúvania nás priateľsky pozdravil a pridelil nám vojaka, aby nám ukázal spoľahlivý hostinec.

//V Drážďanoch sme ostali cez sviatky (podľa starého spôsobu.). Boli sme tam však neznámi, ba nemali sme ani nijaký osobný majetok a boli sme len odporúčaní, preto sme nemali prístup k ľuďom. Doktor Geier^[284] sa nás pýtal, čo chceme robiť v Nemecku, keď nevieme po nemecky. Prikázal, aby sme kniežací list zaniesli k bráne. Celý týždeň sme sa radili. Napokon sme dostali od konzistória zvyčajné peniaze na cestu.// V Drážďanoch býva veľmi vzdelaný muž, osvietený pán Mikuláš z Gersdorffu. //Keď sme sa už chystali odísť, zavolal nás k sebe, dal nám cestovné z vlastného vrecka// a prepustil nás s účinnou útechou. Jeho //zbožná// manželka, osvietená pani Henrieta Katarína z Gersdorffu žena úžasne vzdelaná, //sa s nami zhovárala po latinsky// a na našu prednesenú žiadosť odpovedala celkom pekným slohom: „Deus misereatur gregis sui et audiat gemitus afflictorum atque sub onere crucis suspirantium!“ („Boh nech sa zmiluje nad svojím stádom a nech vypočuje nárek sužovaných a vzdychajúcich pod ťarchou kríža!“) //Potom napísala po hebrejsky, grécky a latinsky odporúčací list na Nový rok vznešenému doktorovi Schertzerovi^[285] a láskavo nás prepustila.// V rozhovore, ktorý viedli s nami, sa priam pretekala láskavosť s učenosťou, až sme láskavosť neslýchanú v tomto veku obdivovali, kým o učenosti sme vedeli, že chýba mnohým nižšieho stavu.

Keď sme odovzdali konzistóriu prostredníctvom pána tajomníka list, úctivo nás prepustili.

Z Drážďan sme sa pohli //v podvečer Nového roku — podľa starého spôsobu (bola sobota) a vrátili sme sa do Lipska 14. januára — podľa nového spôsobu (vtedy bol utorok). Na odporúčací list panej z Gersdorffu nás vznešený pán doktor Schertzer prijal k sebe,// osem dní nám zadarmo poskytoval pohostinstvo //a poslúžil nám izbou, lôžkami, stravou.// Dojal ho náš nešťastný osud, ale povzbudil ho aj list vznešenej panej Henriety Kataríny, ktorý mu napísala po hebrejsky. Na jej učenosť sme už upozornili.

Keď nás zlomili a takmer zahubili toľké a také veľké ťažkosti, ktoré sme museli znášať na ceste, opanovala nás nesmierna túžba prísť konečne do Wittenbergu. //Hoci nás vznešený doktor Schertzer chcel zdržať dlhšie, ostali sme uňho len do 21. januára. Konečne sme sa stadiaľ pohli 22. januára smerom na Wittenberg.