Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Zuzana Šištíková, Iveta Štefániková, Erik Bartoš. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 147 | čitateľov |
Po prečítaní rozsudku vyneseného proti duchovným osobám, ktorých bolo okolo tristo, odsúdených duchovných a rektorov na príkaz kráľovského fiškusa uväznili v Prešporku, ale dôstojne: aby sa zdržiavali v hostincoch[18] a medzi múrmi a nevychodili z mesta.
Po celý čas tohto väznenia, ktoré trvalo dva mesiace (od 4. apríla do 29 mája), spomínaní biskupi a ostatní nahovárali na podpísanie sčasti spoločne a sčasti oddelene tých, čo boli kedysi poprední — o ktorých sa im zdalo, že od nich závisia ostatní. A keď nič nedosiahli dohováraním, ustanovili prokurátora prešporskej komory, ktorý sa volal Perschitz. Ten nielenže v určité dni a hodiny povolával k sebe duchovných a nahováral ich na podpísanie, menil reverzy, ale keď odmietali, podchvíľou im dával na rozmyslenie a odpoveď ešte dva dni, jeden, dvanásť hodín atď., hoci ho o to nežiadali. Duchovní povedali, že zbytočne toľkokrát povoľuje čas na rozmyslenie, keďže sa raz rozhodli, že vôbec nechcú podpísať, nech by to bolo čokoľvek.
Napokon zavolajú k arcibiskupovi[19] štyroch kazateľov[20] reformovaného //čiže helvétskeho vyznania//: pápskeho, fiľakovského, veszprémskeho a levického. Keď títo odmietnu podpísať, pošlú ich k prezidentovi komory, neustadtskému biskupovi Leopoldovi Kollonichovi. V jeho paláci ich uvrhnú do pút, odvedú cez mesto na prešporský hrad a uväznia nepochybne na zastrašenie ostatných. O niekoľko dní k nim na hrad a do väzenia odvedú v železách spútaného krupinského Juraja Lániho,[21][22] lebo urazil svojou rečou arcibiskupa.
Po uväznení piatich menovaných duchovných zavolajú rimavskosobotského reformovaného duchovného Štefana Harsányia do arcibiskupovho sídla, kde ho akýsi kanonik a šľachtic prísažne vyšetrujú vo dvoch veciach: Či vie, či tamtí štyria uväznení alebo iní, a ktoríže, sú príčinou, že kazatelia, //rektori// a ostatní nepristúpili na podpis? Priznal teda a odpovedal, že čo sa jeho týka, vie, prečo nechce a nemôže podpísať, ale čo sa týka ostatných, že nie je skúmateľom sŕdc, a preto nevie. V čase toho väznenia a pred odvedením z neho arcibiskup zvolá duchovných do svojho paláca. Keď duchovní prídu, privíta ich poznášanými klenotmi, zlatými a striebornými čašami naplnenými dobrým vínom. A hoci sa ich tam dostavilo iba zopár, aj tí odchádzali jeden po druhom, keď videli, že ich nezavolali kvôli ich veci. Keď nechceli piť, vraveli im, že nechcú piť víno, ale zakrátko budú piť morskú vodu.
[18] v hostincoch — napr. v hostinci U bieleho koňa, ktorý stál na Uhorskej ulici, dnešnej Obchodnej (bližšie k Vysokej ulici na severnej strane)
[19] k arcibiskupovi — k J. Szelepcsénymu
[20] štyria kazatelia — Štefan Séllyei, kňaz v Pápe a zadunajský superintendent (biskup), Michal Miskolczi, kňaz vo Fiľakove a autor maďarských a latinských náboženských spisov (zomrel v italskom Chieti), Štefan Bátorkeszi, kňaz vo Veszpréme a Peter Czeglédi, kňaz v Leviciach
[21] Juraj Láni — (1646 Teplá pri Trenčíne — 27. 1. 1701 Lipsko) po štúdiách doma (Teplá, Trenčín, Skalica, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Sabinov a Levoča, 1662) a v cudzine (Wittenberg, 1667 — 1668, Rostock, 1668 — 1670, a Lipsko, 1675, kde nadobudol hodnosť bakalára slobodných umení 1676, licenciáta teológie, 1678 doktora práv, 1679, a bakalára teológie, 1681) pôsobil ako ev. rektor (Krupina, 1670 — 1674), kazateľ (Krupina, 1673 — 1674), vychovávateľ (Rostock, 1669) a univerzitný profesor i učiteľ na škole sv. Mikuláša (Lipsko, 1684 — 1696). V období náboženského prenasledovania ho odsúdili na prešporskom súde (1674), uväznili (Branč a Schottwien) a poslali na španielske galeje do Neapola (1675). Z galejníckeho sprievodu však ušiel a odišiel do Lipska, kde žil až do smrti (1675 — 1701). Láni písal po latinsky a po nemecky (príležitostné básne, dišputy, polemiky, kázne, školské hry a i.). Najpozoruhodnejšie sú jeho memoárové a cestopisné prózy, v ktorých opisuje svoje odsúdenie, väznenie, cestu na galeje a útek (najmä Kurze und wahrhafte historische Erzahlung von der grausamen und fast unerhorten papistischen Gefangnis — Krátke a pravdivé historické vyrozprávanie ukrutného a takmer neslýchaného pápeženeckého väznenia, Lipsko 1676)
[22] Poznámka Zlatého fondu SME: Podľa novších informácií Juraj Láni nebol univerzitným profersorom. Viackrát sa o to pokúšal, ale neuspel. Informáciu sme získali od pani PhDr. Evy Kowalskej, Dr.Sc., ktorá vykonala archívne výskumy v Lipsku (UNI-archív, žiadosti a materiály J. Lániho + jeho korešpondencia). Lit.: Universitätsarchiv Leipzig, Theologische Fakultät, 22, No. 122, Fol. 503 — 505, Richard Sachse (Hrsg.), Acta Nicolaitana et Thomana. Aufzeichnungen von Jakob Thomasius während seines Rektorates an der Nikolai- und Thomasschule zu Leipzig (1670 — 1684), Leipzig 1912, S. 239 — 240.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam