Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka
Autor: Ján Simonides
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Zuzana Šištíková, Iveta Štefániková, Erik Bartoš
Niektorí, čo už-už stáli pri voze, aby ich odviezli, vrátili sa podpísať a boli prepustení. Napokon tých, čo nechceli doposledku podpísať, odviezli do väzení v rozličných pevnostiach, ako bolo Komárno,[26] Leopoldov, Kapuvár, Éberhárd, Branč, Sarvár.
Tých, čo sú v Trnave, odvezú 3. júna (bola druhá nedeľa Trojičná) v prítomnosti veľkého počtu ľudí do Leopoldova. Čoskoro sa pripojí druhý voz, na ktorom sedelo sedem duchovných. A toho istého dňa tam zavrú do väzenia osemnásť osôb (okrem jednej augsburského vyznania), pričom ich najprv vystavia posmechu.
Dňa 7. júna privezú na to isté miesto do Leopoldova dvadsaťjeden duchovných a rektorov helvétskeho vyznania a zavrú ich do toho istého tesného väzenia.
Len čo kalvíni vojdú do väzenia, olúpia ich o šatstvo, peniaze, knihy a ostatné veci. Luteránskym väzňom to po príchode do Leopoldova neurobili, lebo u nich nevideli súcejšie šatstvo, ani sa nedomnievali, že majú pri sebe nejaké peniaze. Niektorí z nich boli totiž vyhnanci, niektorí mladí správcovia a z chudobnejších cirkví.
