ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Žalobca čiže //kráľovský// fiškus hneď vzniesol proti obvineným a nespravodlivo obžalovaným obžalobu: že totiž //predikanti a ostatní// celkom pohrdli božou bázňou a vážnosťou vrchnosti a neuctievali svätých, opovrhovali blahoslavenou Pannou Máriou, stavali ju na roveň svojim nehanebným ženám, tupili obrazy svätých, nohami pošliapali sviatosť a prevelebné Kristovo telo, zapríčinili verejné povstanie a podnecovali ľud čiže poslucháčov k vzbure — a tak sa stali neverní Kráľovskému Veličenstvu^[7] a z toho dôvodu sa dopustili zločinu urážky Veličenstva. Preto vraj vznešená stolica žiada súdny proces proti nevinne obžalovaným.

Údajní vinníci čiže nespravodlivo obžalovaní nechceli nijako podstúpiť súdny proces; nie preto, že by si boli vedomí nejakej vzbury a pre túto príčinu sa nespoliehali na pravotu, ale preto, lebo sa domnievali, že je neprimerané a nevhodné, aby si na súde merali sily poddaní s kráľom, sluhovia s pánom a synovia s otcom. Predsa sa však z rozhodnutia vznešenej súdnej stolice^[8] museli súdne očistiť od poškvrny obžaloby prostredníctvom prokurátorov čiže právnych zástupcov,^[9] ktorých vyhlásila a určila táto delegovaná stolica.

Prokurátori čiže advokáti, //rozvažujúc// a uvažujúc jednak o delegovanej súdnej stolici, ktorej predsedom, prísediacimi a žalobcami boli pápeženci,^[10] jednak o nespravodlivo obžalovaných, //údajných vinníkoch//, ktorými boli duchovní cirkví a škôl augsburského a helvétskeho vyznania, jednak o právnom spore, ktorý bol cirkevný i politický, jednak o iných veciach — o tomto, vravím, uvažujúc, nechceli a odmietali skúmať súdnym vyšetrovaním predmet právneho sporu, týkajúci sa údajného zločinu. Ba aj otvorene povedali nespravodlivo obžalovaným //duchovným cirkví//, ktorých pravotu mali obhajovať: Keby aj pomocou sto //i viacerých// prokurátorov viedli svoj najspravodlivejší spor, že je už //raz// dokonaný, ba nemôžu ani v iné dúfať, lebo sa o nich už predtým rozhodlo.

Keď spomínaní prokurátori nespravodlivo obžalovaných, určení delegovanou stolicou, boli napokon prinútení na súdny proces žalobcu čiže fiškusa, vopred žiadali o prepáčenie, že naliehajú na žalobcu, aby vec preskúmal. A pýtajú i žiadajú od žalobcu nepochybné a jasné dôkazy zamýšľaného a údajného zločinu, z ktorého boli obvinení nespravodlivo obžalovaní.

Keďže fiškus bol kráľovský a privilegovaný, povedal, že to nie je povinný urobiť. Ale z uloženia delegovanej stolice sa predsa usiloval uviesť rozličné dôkazy proti nespravodlivo obžalovaným. Medzi inými predložil //kráľovský fiškus ako dôkaz vytlačené// listy Štefana Witnyédiho odoslané Ambrózovi Keczerovi.^[11] Tamten bol šopronský^[12] šľachtic, tento šľachtic a kedysi správca domu grófa Thökölyho^[13] v Oravskej stolici — obaja však mŕtvi dva alebo tri roky pred týmto mimoriadnym súdom, konaným roku 1674. Hlavným obsahom listov bolo, že Štefan Witnyédi nabáda na vzburu kazateľov a ich seniorov^[14] v dolných krajoch, aby aj oni nabádali na túto ničomnosť svojich poslucháčov. A preto vraj aj sám Ambróz Keczer má robiť niečo podobné vo svojich krajoch.

Prokurátori nespravodlivo obžalovaných odpovedali na dôkazy žalobcu vecne a dostačujúco, a to: že sú podvrhnuté, pochybné a nespoľahlivé a že zväčša nie sú napriamené proti všetkým duchovným, ale len proti niekoľkým a tým, čo sa nedostavili. Ale všeobecný dôkaz a čo tamtí hlavne podkladali podľa Witnyédiho listov, že je jasne podvrhnuté, nespoľahlivé a z mnohých dôvodov, ktoré objasnili, pochybné. Listy boli po prvé: vytlačené, po druhé: napísané šiframi (kto ich mohol spoľahlivo rozlúštiť v trestnom procese?), po tretie: zhotovené po smrti oboch, po štvrté: sotva jeden zo sto //i viacerých// duchovných poznal šľachticov aj podľa mena, po piate: biedny evanjelický ľud, už vtedy nesmierne oslabený a málo početný, nemal nijakú moc. //Keby podnecovali k vzbure, neboli by hádam takí hlúpi, že by to chceli robiť v kázňach ľudu, po šieste: z toho, že pri násilnom odoberaní chrámov sa stalo niekoľko prípadov, ktoré sa zhodujú s listami Witnyédiho, nedá sa veru usudzovať na ich pravdivosť. To sa totiž stalo pre páchané násilie, proti ktorému sa nebolo možné brániť atď.//

Sudcovia nemohli pokračovať v procese, keď prokurátori vyhlasovali spomínané listy za pochybné. Preto po trojdennej dišpute sa napokon z rozhodnutia stolice nanútili listy ako pravé, hodnoverné a právoplatné, pričom sa uložilo, aby sa nik neopovážil o nich pochybovať.