ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na Štedrý deň (ako sa tak nazýva) alebo v deň pred narodením Pána sme prišli do mesta, ktoré sa volá Polná. Tu sme strávili noc. Vyhovárali sme sa, že máme súrnu cestu do Znojma, a preto musíme ísť ďalej. Keď sa teda všetci okrem hostinskej vybrali do kostola, naraňajkovali sme sa. A kým boli ľudia v kostole na rannej omši, vydali sme sa na cestu. Pretože však napadalo veľa snehu, nenašli sme nijakú cestičku. Blúdili sme a veľmi sme sa unavili. Bolo vtedy 25. decembra.

Napokon sme prišli do mesta Bíteše. Keď sme sa stadiaľ uberali ďalej, prešli sme tri dlhé lesy, ktoré sa volajú Šípy. V prvom z nich za Bítešou stojí deväť drevených krížov na pamiatku práve toľko zabitých osôb. Podľa nerozumného dedinského zvyku sa totiž stalo pred mnohými rokmi, že nejaký dedinčan uniesol inému frajerku, dokonca už zosobášenú. Na svojej strane mal svadobných hostí, širokú,^[342] družbu a iných. Komu patrila mladucha, toho pre ňu aj napadli. A keď ju prvý odvážal, bežal za ním so svojimi na vlačuhách. Strhla sa vzájomná šarvátka, v ktorej padlo na každej strane v streľbe a bitke deväť ľudí obojeho pohlavia. Zahynuli aj obaja ženísi, ale mladucha ostala nažive. Potom sa vydala za brata toho, s ktorým bola predtým zosobášená, a to podľa poslednej vôle zabitého brata.

Potom sme prešli cez dedinu Domašov^[343] a mesto Říčany, kde sme strávili noc pri peci, lebo bola strašná zima.

Stadiaľ sme prišli do Troubska,^[344] kde je kláštor, a do Modříc, ktoré sú od Brna vzdialené pol míle.

Za tmy sme sa dostali do Tišnova, kde koledoval farár. Medzitým sme sa vystríhali, aby nás nezbadal.

Ráno sme putovali dve míle pešo. Popoludní sme si najali voz na dve míle do Ořechova.

Na deň mláďatiek^[345] sme prišli večer do Skalice. Nikto sa nás na nič nevypytoval.