Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ján Simonides:
Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Zuzana Šištíková, Iveta Štefániková, Erik Bartoš. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 147 | čitateľov |
Dňa 1. novembra sme prišli do Budyšína, kde sme sa zdržali jeden deň a dve noci.
Z Budyšína sme šli 3. novembra do Neusalze, kde sme strávili noc u ctihodného pána Štefana Pilárika.[317]
Stadiaľ sme prišli 5. novembra do Zittau. Tu nám pán Daniel Moller, predtým kantor evanjelickej cirkvi v Trnave, teraz vyhnanec v Zittau, sprostredkoval návštevu u pána superintendenta. Pán Kalinka a pán Martin Tarnóczi,[318] exulanti, sa ponáhľali do Görlitzu, ale pán superintendent ich zadržal.
„Kalinkovi bolo ľúto,“ — vraví Masník — „môjho odchodu. A aby som s ním ostal, poradil mi, žeby som si vyzdvihol v Görlitzi truhlicu a potom sa vrátil do Zittau.“
Zo Zittau sme odišli 7. novembra a cez mestá Hirschfelde a Ostritz sme prišli do Görlitzu.
„Ostal som tu,“ — vraví Masník — „jeden týždeň. Simonides sa totiž rozhodol, že tam prezimuje a prenajal si byt. Ja som si však vyzdvihol truhlicu a pri príležitosti trhu 12. novembra som odišiel. Do Zittau som sa vrátil na druhý deň 13. novembra v piatok (bolo sv. Martina, biskupa).“//
[317] Štefan Pilárik — (1615 Očová — pred 8. 2. 1693 Neusalza) po vychodení škôl (Očová, Nemecká Ľupča, Bardejov, 1630 — 1633, a Banská Bystrica, 1633 — 1635) ev. kantor (Ilava, 1636 — 1639), kapitán (Očová) a farár (Dolná Strehová, 1639 — 1646, Spišská Teplica, 1646 — 1648, Svätý Ondrej, 1649, Beckov, 1652 — 1663, Senica, 1663 — 1672, a Neusalza, 1674 — 1693). Takmer dva mesiace bol v tureckom zajatí (1663). V časoch náboženského prenasledovania sa skrýval vo Veľkých Levároch (1672 — 1673) a napokon odišiel do Vratislavi, Zittau (1673) a Neusalze (1674). Napísal slovenské modlitebné knižky, epicko-reflexívnu báseň o svojom zajatí a vyslobodení (Sors Pilarikiana — Los Pilárika Štěpána, Žilina 1666) a nemecké autobiografické prózy s latinskými titulmi (Currus Jehovae mirabilis — Podivuhodný voz boží, Wittenberg 1678, a Turcico-Tartarica crudelitas — Ukrutnosť Turkov a Tatárov, Bautzen 1684).
[318] Martin Tarnóczi — Tarnocius (1620 Beckov — 3. 8. 1685 Blatnica), po štúdiách na viacerých školách (napr. Levoča, 1643, a Wittenberg, 1643 — 1648, kde dosiahol hodnosť magistra, 1648) ev. rektor (Senica, 1648 — 1649, a Trenčín, 1649 — 1652), farár (Prievidza, 1652 — 1660, Diviaky, 1663 — 1673, 1683, a Belá, 1683), superintendent (1655 — 1673) a dvorný kazateľ na Blatnickom hrade (1684 — 1685). Ako exulant žil v Nemecku (Zittau, 1673 — 1681). Písal formálne vycibrenú latinskú poéziu (Antiglypice metrica, tornate enucleata ac vermiculata — Metrické básne, akoby rezbársky, vybrúsene vypracované a do mozaiky zložené, Levoča 1643), latinské teologické dišputy a pohrebné kázne (napr. Clenodium raptum, sed non ereptum — Klenot uchvátený, ale neulúpený, Trenčín, 1653).
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
